Orografický celok: | Vihorlatské vrchy |
Okres: | Sobrance |
Katastrálne územie: | Vyšná Rybnica, Remetské Hámre |
Ochrana: | časť 5. stupeň ochrany – NPR Morské oko, časť 2. stupeň ochrany |
Príslušnosť k VCHÚ: | CHKO Vihorlat |
NATURA 2000: | SKUEV 0209 Morské oko |
Typy biotopov: | Ls5.1 Bukové a jedľovo-bukové kvetnaté lesy |
Výmera: | 113.24 ha |
Vlastníctvo: | prevažná časť štátne, menšia časť cirkevné a spoločenstevné |
Lokalita leží v pohorí Vihorlat na oboch brehoch jazera Morské oko. Skladá sa z dvoch častí predelených asfaltovou cestou. Prvá časť sa nachádza západne a južne od jazera, druhá sa tiahne od východného brehu jazera na kótu Veža (926 m n.m.). Reliéf je dosť členitý, tvoria ho zvlnené svahy, miestami so zarezanými potokmi. Rozpätie nadmorských výšok v lokalite sa pohybuje od 540 m do 920 m. V lokalite sa nachádza zachovalý prevažne rovnorodý bukový prales. Len ojedinele sa vyskytuje javor horský, jaseň štíhly a brest horský. Pri buku bol nameraný najhrubší obvod kmeňa 357 cm, pri javore horskom 293 cm.
Štruktúra pralesa je výrazne výškovo a hrúbkovo diferencovaná. Na ploche sa vyskytuje veľké množstvo stojaceho a ležiaceho mŕtveho dreva vo všetkých stupňoch rozkladu. Obnova prebieha na malých plochách a dominuje v nej buk.
Viditeľné znaky po ťažbe (staré pne) sa vyskytujú len na okrajoch lokality. Zaujímavosťou je, že v lokalite pralesa nájdeme zvyšky (teleso násypu) po bývalej lesnej železničke. Prvá železnička s drevenými koľajnicami tzv. „drevenka“ z Remetských Hámrov až k Morskému oku bola postavená už v roku 1906, ale slúžila prevažne na dopravu „panstva“ na poľovačky a za účelom rekreácie pri Morskom oku. Drevenka bola prebudovaná na úzkorozchodnú lesnú železničku v roku 1939 a využívaná bola do roku 1960, lesy v jej bezprostrednom okolí na identifikovanej lokalite pralesa však neboli hospodársky využívané (nie sú tam stopy po starých pňoch, stromy v blízkosti železničky majú aj viac ako 200 rokov). V oblasti okolo Morského oka sa vyskytovali rozsiahlejšie plochy pralesov ešte v nedávnej minulosti. Bolo to spôsobené tým, že územie bolo sprístupnené pre hospodársku činnosť relatívne neskoro. Významnejšie hospodárske využívanie lesných porastov v okolí Morského oka nastalo vlastne až po roku 1980. V publikácii „Vihorlat – chránená krajinná oblasť“ vydanej v roku 1987 sa v kapitole „Charakteristika lesov“ spracovanej Ing. V. Thomkom uvádza: „Osobitným problémom sú v LHC Remetské Hámre prestarnuté porasty, ktoré boli pre nízku kvalitu (hniloby a podobne), a najmä pre neprístupnosť až do roku 1980 relatívne nedotknuté. Z toho vyplýva pre lesného hospodára veľmi vážna úloha – vyťažiť tieto ekonomicky ....“.
Časť pralesov v území bola zachová aj vďaka vyhláseniu prírodnej rezervácie Morské oko v roku 1984. Lesy s charakterom pralesa sa vyskytujú aj mimo rezervácie, ich rozloha sa však každoročne zmenšuje kvôli budovanie nových ciest a ťažbe. Deje sa to napriek tomu, že pralesy Vihorlatu patria do série lokalít karpatských bukových pralesov na Ukrajine a Slovensku, ktoré boli v roku 2007 zaradené do zoznamu svetového prírodného dedičstva UNESCO. Prales v okolí Morského oka je jedným z našich najľahšie prístupných pralesov na Slovensku. Po asfaltovej ceste sa dá dostať autom až na parkovisko pod Morským okom. Cez prales prechádza lesnícky náučný chodník okolo Morského oka. Na jednej časti chodník prechádza aj po telese bývalej lesnej železničky, ktorá prechádzala cez prales. V časti pod kótou Veža prechádza cez lokalitu pralesa aj lesná cesta.