Hlinský hrebeň

Popis lokality

Smrečiny na hrebeni medzi Tichou dolinou, dolinou Hlina a Širokým žľabom prečkali rozsiahle odlesnenie v minulosti a zachovali si prirodzené druhové zloženie a štruktúru. V 50. rokoch 20. storočia bolo toto územie súčasťou najväčšieho súvislého komplexu lesa v Tichej doline. Priemerný vek porastov udáva lesný hospodársky plán na 180-185 rokov, mnohé smreky sú však podstatne staršie.  Popri smreku sa výraznejšie uplatňuje iba jarabina, a to hlavne na miestach, kde došlo k odumretiu alebo preriedeniu pôvodného porastu. Na skalách na východne orientovaných svahoch kóty Hlina rastie niekoľko límb. Druhové spektrum dopĺňajú už iba výnimočne sa vyskytujúci smrekovec, zemolez čierny, breza bradavičnatá, na hranici aj kosodrevina. Na pomerne značnej časti plochy pralesa sa v posledných 10 rokoch prejavujú výrazné disturbancie (vietor, podkôrny hmyz), čo urýchľuje dynamiku postupných zmien. Najvyššie položené časti segmentu boli v dávnej minulosti pravdepodobne ovplyvnené pastvou neznámej intenzity, po ploche pralesa môžeme nájsť spílené smreky ponechané na mieste  a to jednotlivo alebo v malých skupinách. Tieto ovplyvnenia však zásadným spôsobom  neovplyvnili prirodzený vývoj lesných ekosystémov. Vďaka neprístupnosti a prísnej ochrane bez vplyvu človeka (NPR Tichá dolina) sú lesy formované prírodnými činiteľmi. Prales  nie je prístupný verejnosti, je súčasťou Tatranského národného parku a súčasne územia európskeho významu SKUEV 0307 Tatry.

< Späť na zoznam pralesov