Krížna

Popis lokality

V masíve Krížnej (1 574,3 m n.m.) v závere Tureckej doliny a v masíve Malej Krížnej (1 319,3 m n.m.) v závere Bystrickej doliny sa zachovali zvyšky porastov pralesovitého charakteru, a to napriek intenzívnemu využívaniu územia v minulosti.  Zachované zostali v úzkom pásme medzi rozsiahlymi sekundárnymi pasienkami (hoľami) a intenzívne obhospodarovanými lesmi (Ramžiná, Úplaz) v nadmorskej výške od cca 860 do takmer 1 140 m n.m..

V štyroch častiach na výmere takmer 74 ha môžeme nájsť veľmi pekné ukážky javorovo-bukových horských lesov. V porastoch s priemerným  vekovým rozpätím 150 až 190 rokov je hlavným edifikátorom buk, s výraznou prímesou javora horského (miestami až 20-25%). Oblasť je známa výskytom mohutných javorov, najväčší zaevidovaný má obvod kmeňa takmer 450 cm. Z ďalších drevín tu rastú jedľa, jaseň, brest horský, zriedkavo aj smrek. Na malých plochách boli zaevidované aj ďalšie typy biotopov - bukové a jedľovo-bukové kvetnaté lesy a javorovo-lipové sutinové lesy. Flóru tvoria bežné druhy týchto spoločenstiev, zaujímavý je veľmi výrazný jarný aspekt s cesnakom medvedím. Na zachovalé vegetačné spoločenstvá sú viazané typické druhy fauny karpatského bukového horského lesa.

Poloha pralesa v národnom parku Veľká Fatra a v území európskeho významu SKUEV0238 Veľká Fatra mu nezabezpečuje primeranú ochranu. Priamo plochou pralesa nevedie žiadna turistická trasa, tri z nich však prechádzajú v jeho tesnej blízkosti. Ťažba dreva v minulosti narušila kontinuitu pralesa na viacerých miestach (umelé prvky). Predpokladá sa významnejšie ovplyvnenie niektorých okrajových častí pralesa pastvou a preháňaním hospodárskych zvierat v dávnejšej minulosti. Integritu lesov nepriamo ovplyvnili aj viaceré lavínové žľaby, ktoré vznikli pravdepodobne sekundárne po odlesnení masívu Krížnej a vzniku sekundárnych holí.

< Späť na zoznam pralesov