Holica

Popis lokality

Foto © Marián Jasík

Územie sa rozprestiera vo východnej časti centrálnych Pienin. Samotná Holica je súčasťou masívu Troch Korún, ktorý rozdelila rieka Dunajec na dve časti. Na pravej - slovenskej strane ich tvorí hrebeň Kláštornej hory (657 m. n.m.), Holice (828 m. n.m.) a Plašnej (889 m n.m.) s Haligovskými skalami. Holica sa stala v roku 1932 súčasťou prvej medzinárodnej rezervácie v Európe. Neskôr bolo toto územie súčasťou NPR Prielom Dunajca.

Na zväčša extrémne strmých svahoch Holice zo severnej strany sa striedajú tri typy biotopov. Najviac zastúpené sú lipovo-javorové sutinové lesy striedajúce sa s bukovými a jedľovo-bukovými kvetnatými lesmi a ostrovčekovito sa vyskytujúcimi vápnomilnými bukovými lesmi. V závislosti od týchto biotopov v pralese dominuje jedľa biela, buk lesný, javor horský, lipa malolistá. Menšie zastúpenie má brest horský, smrek obyčajný, javor mliečny. Na skalných stenách, v bezpečí pred jeleňou zverou, rastie 25 exemplárov tisa obyčajného, niekoľko jedincov tisa sa veľmi vzácne vyskytuje aj mimo skalných stien. Na južne orientovaných svahoch rovnako ako aj na samotnom hrebeni Holice sa vyskytujú vápnomilné bukové lesy a tiež bukové a bukovo-jedľové kvetnaté lesy. V závere hrebeňa sú južné svahy ukončené vápencovými stenami Siedmich mníchov s výskytom vzácnych druhov borievky netatovej a chryzantémy pieninskej. Na južne orientovaných svahoch dominuje buk a jedľa. Výskyt ďalších drevín ako lipa malolistá, javor horský je len sporadický, najmä na rozhraní lesa a skalných stien Siedmich mníchov. Najhrubším zaznamenaným stromom v tejto lokalite je buk dosahujúci v obvode hrúbku 332 cm, najhrubšia jedľa má obvod 262 cm a javor horský 160 cm.

V súčasnosti sa Holica nachádza v A-zóne národného parku, malá časť v zóne B. Zároveň je územím európskeho významu SKUEV0337 Pieniny. Okrajom pralesa prechádza náučný chodník Prielom Dunajca. Výmera pralesa na lokalite je takmer 71 ha.