28. apríl 2011
Organizácia spojených národov vyhlásila rok 2011 za Medzinárodný rok lesov. Apríl je na Slovensku tradične mesiacom lesov. To sú dobré dôvody na to, aby sme si pripomenuli ako to s lesmi na našej planéte, ale aj u nás doma vyzerá.
Trocha štatistiky zo sveta
Podľa posledných oficiálnych štatistík publikovaných organizáciou FAO lesy v súčasnosti pokrývajú 31% povrchu pevniny. Rýchlosť odlesňovania v poslednom desaťročí sa síce spomalila, ale stále je alarmujúco vysoká. Približne 13 mil. ha lesov je každoročne vyťažených a konvertovaných na iné využitie alebo zničených v dôsledku prírodných katastrof, čo zodpovedá približne rozlohe celého územia bývalého Česko-Slovenska. Najviac lesov mizne v Južnej Amerike, Afrike a v juhovýchodnej Ázii a Oceánii.
Tento úbytok je sčasti kompenzovaný zvyšovaním lesnatosti v iných regiónoch. Relatívne pozitívne vyzerajú čísla z Európy, kde priemerne ročne pribudne 694 tis. ha lesov, alebo napríklad aj z Číny, kde prebieha rozsiahly zalesňovací program. Každoročne sa tam zalesní viac ako 2,5 mil. ha, čo je viac ako výmera všetkých lesov na Slovensku. Ak by sme to zobrali do úvahy, tak by bol priemerný ročný úbytok lesov vo svete na úrovni 5,2 mil. ha. Hlavným problémom tejto štatistiky však je, že milióny hektárov umelo založených plantáži a lesných monokultúr nemôžeme dávať na misku váh oproti úbytku pôvodných lesov – pralesov.
Podľa definície FAO sa za pôvodné lesy (primary forests) považujú lesné ekosystémy zložené z pôvodných druhov drevín, v ktorých nie sú priamo viditeľné znaky po ľudskej činnosti a ekologické procesy v nich neboli významnejšie narušené. Uvedenej definícii dobre zodpovedá slovenský termín prales.
Výmera pralesov vo svete dramaticky klesá, od roku 2000 bolo zničených vo svete viac ako 40 mil. ha pralesov. Pritom je dôležité uvedomiť si, že pralesy sú vo všeobecnosti najviac diferencované a druhovo najbohatšie terestrické ekosystémy a ich úbytok nedokážeme ničím len tak nahradiť. Podľa údajov FAO tvoria pôvodné lesy stále približne 36% lesov vo svete. Najviac sa ich zachovalo v Latinskej a Južnej Amerike, najhoršie je na tom Európa (bez Ruska), kde má menej ako 3% lesov charakter pralesa. Z tohto pohľadu možno považovať pralesy v Európe za najvzácnejšie a najohrozenejšie na svete.
Trocha štatistiky zo Slovenska
Podľa oficiálnych štatistík výmera lesov na Slovensku mierne narastá už niekoľko desaťročí, v roku 2009 pokrývali lesné porasty výmeru 1 938 tis. ha, čo je oproti roku 1950 nárast približne o 175 tis. ha (cca 10%). Oveľa horšie to však vyzerá s pralesmi. Ešte v roku 1989 prof. Štefan Korpeľ (nestor výskumu pralesov na Slovensku) odhadoval výmeru pralesov na Slovensku v rozsahu 18 000 – 20 000 ha. V Národnom lesníckom programe z roku 2007 sa nachádza údaj, že na Slovensku je 24 000 ha pralesov. Na základe terénneho mapovania v rokoch 2009 - 2010 bolo identifikovaných 122 pralesových lokalít o celkovej výmere 10 104 ha, čo predstavuje len 0,47 % lesov Slovenska, čo je podstatne menej, ako sa pôvodne predpokladalo.
Hoci v prípade slovenských pralesov ide o relatívne malé a izolované lokality (priemerná výmera je len 83 ha), v rámci lesov Európy sú však veľmi cenné a ich hodnota vynikne najmä pri porovnaní s výskytom pralesov v krajinách na západ od Slovenska. Ich výnimočnosť bola potvrdená aj tým, že štyri z nich (Stužica, Rožok, Havešová, Vihorlat) sú súčasťou série lokalít pod názvom „Karpatské bukové pralesy“, ktoré boli v roku 2007 zaradené do zoznamu svetového prírodného dedičstva UNESCO na základe spoločného projektu Slovenska a Ukrajiny.
Ochrana a ohrozenie pralesov
Počas realizácie projektu sa bohužiaľ tiež potvrdilo, že pralesy na Slovensku sú aj dnes veľmi ohrozené. Deje sa to najmä v súvislosti s lesníckymi činnosťami, ktoré sa v súčasnosti plánujú aj v doteraz nesprístupnených a neobhospodarovaných ochranných lesoch. Veľké riziko predstavujú opatrenia zamerané na takzvanú „záchranu smrečín“, v rámci ktorých sa realizuje sprístupnenie doposiaľ nesprístupnených oblastí slovenských pohorí a následne realizujú lesohospodárske zásahy (ťažba, chemické postreky proti premnoženiu podkôrneho hmyzu, protipožiarne opatrenia a podobne), čo spôsobuje aj poškodzovanie alebo až ničenie pralesov, ktoré sa zachovali práve v týchto neprístupných oblastiach.
V súvislosti s tým je potrebné poznamenať, že prevažná väčšina lokalít pralesov sa nachádza v chránených územiach s rôznym stupňom ochrany (68 lokalít leží v národných parkoch, 2 v ich ochranných pásmach, 24 v chránených krajinných oblastiach a až 118 lokalít je zároveň zaradených medzi územia európskeho významu NATURA 2000). Úroveň ochrany v rámci slovenských národných parkov, ale aj v rámci siete NATURA 2000 však nepostačuje na zabezpečenie zachovania pralesov, lebo umožňuje realizáciu ťažby a iných lesohospodárskych zásahov, vykonaním ktorých, lokalita stráca charakter pralesa. Pre zachovanie pralesa je nevyhnutné zabezpečiť bez zásahový status, čo je v zmysle platnej legislatívy možné len v rámci 5. stupňa ochrany. Z celkovej výmery pralesov SR je v súčasnosti prísne chránených 6 925 ha, t.j. 68,5 %, bohužiaľ ani tieto pralesy nemajú zaručené, že sa budú aj naďalej prirodzene vyvíjať len vplyvom vonkajšieho prostredia a účinkom vlastných vnútorných životných prejavov. Stále častejšie zaznievajú požiadavkami od subjektov hospodáriacich v lesoch (tak štátnych, ako aj neštátnych) na povolenie výnimiek na ťažbu dreva napr. z dôvodu obrany proti premnoženiu podkôrneho hmyzu. Výslovne zarážajúce je, že ani pralesy v lokalitách zaradených do svetového prírodného dedičstva UNESCO nemajú zabezpečenú ochranu a dochádza v nich k ťažbe a znižovaniu ich výmery, čo sa potvrdilo aj počas mapovania v pohorí Vihorlat.
Záver
Pralesy vo svete, ale aj na Slovensku predstavujú najcennejšie, ale zároveň aj najohrozenejšie lesné ekosystémy a zaslúžia si primeranú ochranu. Rok 2011 je Medzinárodným rokom lesov, bolo by viac ako symbolické, ak by sa nám v tomto roku konečne podarilo presadiť kroky, ktoré by pomohli zvrátiť negatívne trendy štatistík o výskyte pralesov.
- jv -