|
"Cesta slepého plnenia nariadení a príkazov vedie do slepej uličky. Cestou je postupné chápanie prírodných zákonov a ich dodržiavanie. Tie nám budú svetlom a oporou v ťažkých chvíľach rozhodovania. Ladislav Alcnauer, lesník " |
|
PRALES skúma pralesy
15. august 2013
Vo Vysokých a Nízkych Tatrách, Veľkej Fatre a na Orave prebieha medzinárodný výskum smrekových pralesov. Výskum realizuje Občianske združenie PRALES v spolupráci s Českou zemědelskou univerzitou v Prahe a Technickou univerzitou vo Zvolene. Ide o súčasť rozsiahlejšieho vedeckého projektu zameraného na štúdium prírodných smrekových lesov v Karpatoch. Mal by priniesť viac svetla do otázok vzniku a vývoja smrekových lesov, najmä v súvislosti s možnosťami ich veľkoplošného rozpadu. Už prvé výsledky naznačujú zaujímavé zistenia.
Na skúmaných plochách sa zisťujú mnohé charakteristiky potrebné pre poznanie smrekových lesov, vrátane odberu vzoriek na dendrochronologické analýzy. „Z letokruhov sa dá veľa vyčítať, okrem toho koľko má strom rokov, napr. aj v akých podmienkach počas života rástol, či mal dostatok priestoru na rast alebo rástol v podraste iných stromov. Ak získame vývrty z viacerých stromov na ploche je následne možné dedukovať ako les vznikol a vyvíjal sa na konkrétnej lokalite“, hovorí Doc. Miroslav Svoboda z České zemědelské univerzity, pod ktorého vedením sa výskum realizuje.
Jarabina vtáčia s vekom viac ako 150 rokov, či smreky vekom presahujúce tri storočia, aj takéto čiastkové výsledky už výskum priniesol. „V prírodnej rezervácií Jánošíkova kolkáreň vo Veľkej Fatre rastú smreky, ktoré si ešte pamätajú éru Juraja Jánošíka. Niektoré z nich majú vek aj viac ako 350 rokov. Aj to potvrdzuje opodstatnenosť prísnej ochrany tejto a podobných lokalít pralesov na Slovensku“, upresňuje Juraj Vysoký, podpredseda občianskeho združenia PRALES.
Výskum smrekových pralesov povolilo Ministerstvo životného prostredia a môže byť realizovaný aj vďaka pochopeniu vlastníkov a užívateľov lesov. „Prebiehajúci výskum môže priniesť poznatky o stave a vývoji prírodných smrekových lesov a zároveň poskytnúť cenné informácie do diskusie o tom, či zasahovať alebo nezasahovať v smrekových pralesoch v prípade prírodných narušení, napr. vetrom alebo lykožrútom.“ hovorí Ing. Marián Jasík, projektový manažér PRALES, o.z.
Tlačovú správu v plnom znení si môžete stiahnúť tu.
