18. október 2016
Štátna ochrana prírody SR (ŠOP SR) čerpala na ochranu prírody z Operačného programu životné prostredie - v programovom období 2007 – 2013 viac ako 34 mil. eur na 28 projektov. V prírode však skončilo iba 11,2 % z nich a na reálnu ochranu ohrozených druhov a ich biotopov sa nenašlo viac ako 1,2% (407 tisíc eur).
Inštitút pre ochranu prírody na základe verejne dostupných dát a informácií získaných od ŠOP SR spracoval rozbor na čo boli použité prostriedky z operačného programu životné prostredie Prioritná os 5 - Ochrana a regenerácia prírodného prostredia a krajiny v programovom období 2007 – 2013.
„Napriek nebývalo veľkému objemu zdrojov, ktoré mala ŠOP SR k dispozícii si to žiaľ slovenská príroda veľmi nevšimla. Na praktické opatrenia sa minulo len 11,2 % čerpaných zdrojov a to predovšetkým na rekonštrukciu prehliadkových trás, zlepšenie podmienok pre návštevníkov a zlepšenie starostlivosti o sprístupnené aj nesprístupnené jaskyne. To je pozitívny počin, ktorý iste ocenia návštevníci slovenských jaskýň. Podstatne horšie dopadla živá príroda. Na ňu si ŠOP SR našla iba 1,2%, pritom mnohé chránené územia sú v zlom stave a viaceré druhy rastlín a živočíchov existenčne ohrozené“, hovorí Marián Jasík, riaditeľ Inštitútu ochrany prírody B. Bystrica.
„Úplným fiaskom skončil napr. projekt „Zlepšenie stavu ochrany druhov tetrov hlucháň a tetrov hoľniak“, keď sa počas realizácie projektu stav ochrany, predovšetkým tetrova hlucháňa, výrazne zhoršil (pozri tu: http://www.tetrao-carpathians.com/news/program-zachrany-hluchana-horneho/). A to aj preto, že počas trvania projektu sa pre tieto druhy nič konkrétne nespravilo. Nevykonali sa žiadne opatrenia na zastavenia ničenia ich biotopov ani opatrenia na zlepšenie praktickej ochrany týchto druhov. Dokonca sa ani nerealizovali mnohé aktivity samotného projektu“, hovorí Ing. Martin Mikoláš, PhD. špecialista na hlucháňa a výkonný riaditeľ občianskeho združenia PRALES.
Prostriedky z tejto prioritnej osi zameranej na ochranu prírody a krajiny mohli čerpať výlučne štátne inštitúcie – Štátna ochrana prírody SR a ZOO Bojnice. Nemohli z nich čerpať vlastníci a užívatelia pozemkov v chránených územiach, samosprávy či mimovládne organizácie. Z rozboru vyplýva, že prostriedky boli použité predovšetkým na nákup rôznych tovarov a služieb a na mzdy interných aj externých zamestnancov. Viac ako tretinu peňazí išlo na dva projekty - zabezpečenie Komplexného informačného a monitorovacieho systému (8,14 mil. eur, z toho na vývoj špeciálneho softvéru a jeho uvedenie do praxe šlo 3,94 mil. eur) a vypracovanie pilotných programov starostlivosti o národné parky (NP) Muránska planina a Veľká Fatra a Chránenú krajinnú oblasť (CHKO) Cerová vrchovina a prehodnotenie chránených území (3,5 mil. eur).
„Ak sa má minúť za vypracovanie každého programu starostlivosti o NP či CHKO priemerne viac ako milión eur, tak to žijeme vo veľmi bohatej krajine. Občania si pritom platia odbornú organizáciu - Štátnu ochranu prírody SR, ktorá má vypracovanie programov starostlivosti v náplni práce. Paradoxné je, že v rovnakom období vypracovali programy starostlivosti aj správa NP Slovenský raj a správa Tatranského NP a to – teraz pozor – z vlastných prevádzkových zdrojov s minimálnymi dodatočnými nákladmi. Aj dodávateľsky to ide podstatne lacnejšie, napr. za program starostlivosti o CHKO Poľana zaplatila Štátna ochrana prírody SR v r. 2016 necelých 16 tisíc eur. Trpkou čerešničkou na torte je, že zo všetkých citovaných území má vládou schválený a platný program starostlivosti len NP Slovenský raj, hovorí Marián Jasík.
Ochrana prírody je na Slovensku už dlhodobo podfinancovaná, chýbajú jej prostriedky na reálnu ochranu biotopov aj druhov. A v prípadoch, že sa aj nájdu dodatočné finančné zdroje z európskych fondov, dochádza k ich plytvaniu a v konečnom dôsledku sa len minimálne percento z nich použije na účel, na ktorý boli predovšetkým určené – praktickú ochranu prírody.
Naproti tomu napr. v Českej republike mohli tieto zdroje využiť mimovládne organizácie, firmy, samospráva, vlastníci a užívatelia pozemkov, štátna správa ochrany prírody a organizácie ochrany prírody (správy národných parkov a Agentúra ochrany přírody ČR). Podľa analýzy spracovanej v ČR (http://ekolist.cz/cz/publicistika/nazory-a-komentare/lukas-cizek-bujary-zeleny-vecirek-aneb-jak-skoncily-evropske-miliardy-urcene-k-podpore-biodiverzity) bolo na praktickú ochranu biodiverzity čerpaných najmenej 41% týchto prostriedkov (934 mil. KČ/34,6 mil. eur).