|
"Cesta slepého plnenia nariadení a príkazov vedie do slepej uličky. Cestou je postupné chápanie prírodných zákonov a ich dodržiavanie. Tie nám budú svetlom a oporou v ťažkých chvíľach rozhodovania. Ladislav Alcnauer, lesník " |
|
Počty hlucháňov sú najnižšie za viac ako polstoročie
17. február 2017
Na klesajúce počty hlucháňa hôrneho upozorňujú ornitológovia, lesníci a environmentalisti už niekoľko rokov. Tento emblematický symbol horských lesov patrí medzi najrýchlejšie ubúdajúce lesné druhy na Slovensku a je zaradený do kategórie silne ohrozených druhov v rámci červeného zoznamu vtákov Slovenska. Prudký pokles jeho početnosti opätovne potvrdil monitoring z roku 2016. Odborníci identifikovali ako hlavnú príčinu poklesu populácie hlucháňa intenzívne lesné hospodárenie spojené najmä s rozsiahlou asanačnou ťažbou prirodzených horských lesov. Ak sa urýchlene nevykonajú opatrenia na zastavenie úbytku populácie, hlucháň na Slovensku v dohľadnej dobe vyhynie.
Podarí sa zabezpečiť ich ochranu a odvrátiť ich vyhynutie?
Počty hlucháňa hôrneho na Slovensku za posledných 40 rokov výrazne klesli. Kým v roku 1973 u nás žilo okolo 3700 jedincov, dnes je ich počet nižší ako 900 jedincov. Takýto prudký pokles bol zistený len u veľmi málo iných druhov na Slovensku a u lesných druhov je úplne výnimočný. Na skoro všetkých lokalitách výskytu hlucháňa hôrneho na Slovensku prevláda dlhodobo negatívny trend vývoja populácie a to aj napriek tomu, že väčšina z nich je súčasťou vyhlásených chránených vtáčích území, kde je hlucháň jedným z predmetov ochrany.
Foto © Juraj Žiak
„V Strážovských vrchoch, Vtáčniku, Považskom Inovci, Čergove a Javorníkoch hlucháne už vyhynuli. Posledné jedince dožívajú v Kremnických vrchoch, Malej Fatre, vo Volovských vrchoch, v Slovenskom raji a na Poľane. Prudký pokles početnosti nastal aj v Nízkych Tatrách, ktoré sú kľúčové pre prežívanie druhu a vyskytuje sa tu jadrová populácia druhu“, vysvetľuje Jozef Ridzoň s SOS/BirdLife Slovensko.
Hlucháň hôrny je druh veľmi náročný na kvalitu a rozlohu vhodného prírodného prostredia. Vyhovujú mu najmä staré horské zmiešané a smrekové lesy, málo ovplyvnené ľudskými aktivitami, s medzernatým zápojom, nízko zavetvenými stromami a bohatým podrastom čučoriedky. Pre svoje vysoké a špecifické nároky na kvalitu a zachovalosť prostredia je považovaný za dáždnikový druh horských lesov. Jeho ochrana vytvára “ochranný dáždnik” nad radou ďalších vzácnych a ohrozených druhov horských lesov. Stav a vývoj jeho populácie je zároveň indikátorom zachovalosti horských lesov. A práve v horských lesoch boli v posledných rokoch vykonané rozsiahle asanačné ťažby, po ktorých vznikli veľkoplošné holiny, na ktorých hlucháň nedokáže prežiť. A po následnom zalesnení týchto plôch vznikajú husté mladé lesné porasty, ktoré budú ešte dlhé desaťročia nevhodné pre život hlucháňa.
Foto © Juraj Vysoký
„Len v Nízkych Tatrách bolo za posledných 10 rokov vyťažených viac ako 6700 ha horských smrekových lesov, ktoré tvorili vhodný životný priestor pre hlucháňa. Ťažbou bolo zničených minimálne 24 tokanísk. Približne na 5000 ha boli použité insekticídy na usmrcovanie hmyzu a to počas reprodukčného obdobia, keď je prežitie kuriatok plne závisle od hmyzej potravy, upresňuje Martin Mikoláš, z občianskeho združenia PRALES, ktorý sa venuje výskumu hlucháňov už viacero rokov.
Naproti tomu plochy so stojacími suchármi, kde nedošlo k vykonaniu asanačnej ťažby stále predstavujú vhodný biotop pre hlucháňa. Potvrdzujú to aj príklady z Čiech a Nemecka, kde sa na území Šumavy a Bavorského lesa podarilo obnoviť takmer zaniknutú populáciu hlucháňa vďaka ponechaniu dostatočne veľkých území bez zásahu.
„Aktuálny rozpad smrečín na území Šumavy zachránil populáciu hlucháňa, ktorá z 80 jedincov vďaka ponechaniu lesa na prirodzený vývoj stúpla na 500 jedincov. Veľkoplošné rozpady sú problémom v hospodárskych lesoch, avšak v chránených územiach je nutný odlišný prístup manažmentu. Pri riešení gradácie lykožrúta netreba zabúdať, že sa jedná o proces, ktorý už v minulosti opakovane nastal a lesné ekosystémy sú naň pripravené a dokonale prispôsobené. Potlačenie výskytu lykožrúta veľkoplošnou ťažbou vedie k vzniku rozsiahlych vyťažených plôch, ktoré sú deštruktívne nielen z pohľadu ochrany biodiverzity, ale spôsobujú aj znížené plnenie protieróznej, protilavínovej a vodozádržnej funkcie lesov objasňuje Erik Baláž z Lesoochranárskeho združenia VLK.
Mimovládne environmentálne organizácie SOS/BirdLifde, PRALES a VLK vyzývajú na urýchlenú realizáciu opatrení, zameraných na zastavenie poklesu populácie a záchranu hlucháňa hôrneho na Slovensku. Za kľúčové považujú dosiahnuť spoločný záväzok MŽP SR a MPaRV SR zachrániť hlucháňa. Predovšetkým je potrebné na lokalitách, kde sa tento druh ešte vyskytuje, urýchlene zastaviť znižovanie výmery lesov (ťažbu), ktoré preň predstavujú vhodný životný priestor a schváliť a realizovať program záchrany tohto druhu.