Veľký Gápeľ

Popis lokality

Na severozápadných a západných svahoch masívu Veľkého Gápľa (1 776,5 m n.m.) sa v nadmorských výškach od 970 po 1 520 m zachovali ukážky 5 typov lesných biotopov. Je to dané najmä pomerne veľkým výškovým rozpätím (až 550 m), členitou morfológiou terénu a rozličnými expozíciami.

V najnižších polohách sú vyvinuté jedľovo-bukové kvetnaté lesy s dominanciou buka a hojným zastúpením jedle, ktoré tu dosahujú obvod kmeňa až 420 cm. Ďalšie dreviny sa vyskytujú len ako prímes (smrek, javor horský...). Prevažná časť plôch s výskytom tohto biotopu bola a je aj v súčasnosti intenzívne lesnícky obhospodarovaná. Od najnižších polôh až takmer po pásmo smrečín vystupujú lipovo-javorové sutinové lesy. V celej doline sú najzachovalejším typom biotopu vďaka svojej viazanosti na stanovištia s vysokou povrchovou skeletnatosťou. Len vďaka tomu sa zachovali aj v najnižších polohách doliny, kde ostatné typy lesov boli intenzívne využívané a zmenené. Aj v tomto biotope dominuje buk, avšak vysoké zastúpenie dosahuje javor horský (miestami až 25-30%), podstatne s menšou frekvenciou sa vyskytujú brest horský, jaseň štíhly, jedľa a smrek, zriedkavo aj javor mliečny. Špecifický charakter majú jedľové-smrečiny zostupujúce hlboko do pásma bučín, a to na severne orientovaných, prevažne výrazne skeletnatých svahoch. V tomto type majú výraznú prevahu ihličnaté dreviny (smrek a jedľa), hojne aj jarabina vtáčia, a to najmä na plochách, kde došlo k rozpadu hlavnej etáže drevín. Zo susediacich porastov iba na okraje preniká buk, zriedkavá je breza bradavičnatá. Plošne najväčšiu časť pralesov reprezentujú smrekové lesy, hlavne smrekové lesy čučoriedkové. Popri výrazne dominantnom smreku tu hojnejšie rastie iba jarabina vtáčia. Vetrový polom z novembra 2004 a následné výrazné zvýšenie populačnej hustoty podkôrneho hmyzu spustili proces výrazného rozpadu smrekových lesov spojený s dynamickou obnovou týchto plôch. Zaujímavosťou je aj prirodzený výskyt kosodreviny na skalnom rebre vo výške 1080 m n.m. Priemerný vek porastov sa pohybuje od 165 do 195 rokov, najstaršie stromy dosahujú vek cez 400 rokov. Integrita pralesov v niektorých častiach bola narušená pastvou dobytka v dávnejšej minulosti a ťažbou dreva tak v dávnejšej, ako aj v nedávnej minulosti. Rozsiahle plochy prirodzených a prírode blízkych lesov rôznych typov v rôznom štádiu vývoja vytvára ideálne a jedinečné podmienky pre množstvo vzácnych a chránených druhov fauny od bezstavovcov až po veľké šelmy.

Cez lokality s charakterom pralesa neprechádza žiadna značkovaná turistická trasa, v tesnej blízkosti je situovaná trasa vedúca z Táľov na chatu M. R. Štefánika. Veľký potenciál je ukrytý v prepojení dynamicky sa rozvíjajúcich zimných rekreačných aktivít so zážitkovým, poznávacím a tzv. „katastrofickým“ turizmom v mimo zimnom období. Uvedené lokality nie sú osobitne chránené, sú súčasťou Národného parku Nízke Tatry a územia európskeho významu SKUEV0302 Ďumbierske Tatry. FSC Slovensko spracovalo projekt na vyhlásenie prírodnej rezervácie v tejto lokalite, pričom ťažba dreva a ostatné lesnícke činnosti sú na jej území zakázané až do jej vyhlásenia.

< Späť na zoznam pralesov