Orografický celok: | Vihorlatské vrchy |
Okres: | Humenné |
Katastrálne územie: | Valaškovce (vojenský obvod) |
Ochrana: | prevažná časť 5. stupeň ochrany – NPR Vihorlat, menšia časť 3. a 2. stupeň ochrany |
Príslušnosť k VCHÚ: | CHKO Vihorlat |
NATURA 2000: | SKUEV0025 Vihorlat |
Typy biotopov: | Ls5.3 Javorovo-bukové horské lesy |
Výmera: | 28.43 ha |
Vlastníctvo: | štátne |
Prevažne na severných svahoch kóty Vihorlat (1 075,5 m n.m.), najvyššieho vrchu rovnomenného pohoria, sa zachoval les pralesovitého charakteru (od 800 do 1000 m n.m.) s prevahou buka, vysokým podielom javora horského, javora mliečneho, jaseňa, zriedkavejším výskytom bresta horského, lipy veľkolistej a jarabiny vtáčej. Ide o peknú ukážku javoro-bukových horských lesov s vysokým zastúpením javorov. Špecifický charakter má južný svah kóty Vihorlat, kde pod vrcholom nájdeme bezlesie či riedkoles tvorený bukom, javorom horským a jarabinou vtáčiu zakrpateného vzrastu, často bizardných tvarov. Porasty dopĺňa niekoľko druhov krovín. Na tieto plochy je viazaný výskyt viacerých vzácnych a pre pohorie Vihorlat floristicky významných druhov. Na vznik a udržiavanie bezlesia nie sú v odbornej literatúre jednotné názory, najpravdepodobnejšie je, že tieto plochy boli v minulosti opakovane postihnuté požiarom, v súčasnosti sa les na tieto plochy opätovne vracia.
Lesy s charakterom pralesa o výmere takmer 29 ha sú v prevažnej miere súčasťou NPR Vihorlat a súčasne CHKO Vihorlat a územia európskeho významu SKUEV0025 Vihorlat. Skutočnosť, že územie aj širšie okolie leží vo vojenskom obvode Valaškovce je dôvodom, prečo toto územie nie je verejnosti prístupné. Lokalita aj so širším okolím je súčasťou lokality svetového prírodného dedičstva „Karpatské bukové pralesy a staré bukové lesy Nemacka“. K čiastočnému ovplyvneniu pralesa došlo v dávnejšej minulosti priesekom smerujúcim od SSZ na kótu Vihorlat slúžiacim vojenským účelom.