-
Pralesy.sk : Hlavná stránka

"Racionálnosť evolučne konštituovaných systémov ďaleko prevyšuje racionálnosť individuálneho ľudského rozumu. Ladislav Kováč "

sk en
-

Poľana

Orografický celok:Poľana
Okres:Zvolen, Detva
Katastrálne územie:Očová, Hriňová
Ochrana:prevažná časť 5. stupeň ochrany – NPR Zadná Poľana, malá časť 3. stupeň ochrany – OP NPR Zadná Poľana a 2. stupeň ochrany
Príslušnosť k VCHÚ:CHKO Poľana
NATURA 2000:revažná časť SKUEV0319 Poľana
Typy biotopov:

Ls5.1 Bukové a jedľovo-bukové kvetnaté lesy
Ls9.2 Smrekové lesy vysokobylinné
Ls9.1 Smrekové lesy čučoriedkové
Ls5.3 Javorovo-bukové horské lesy
Ls4 Lipovo - javorové sutinové lesy
Ls8 Jedľové a jedľovo-smrekové lesy
Ls5.2 Bukové lesy kyslomilné

Výmera:494.39 ha
Vlastníctvo:štátne

Popis lokality

polana (1)

polana (1)
polana (10)
polana (11)
polana (12)
polana (2)
polana (3)
polana (4)
polana (5)
polana (6)
polana (7)
polana (8)
polana (9)

V oblasti Poľany sa pralesy zachovali pomerne dlho. Ešte v 16. storočí bola prevažná časť tunajších lesov vďaka kráľovskej ochrane nedotknutá alebo len nepatrne ovplyvnená.  Postupom osídľovania a civilizácie aj v  tejto oblasti ostali z nich len fragmenty. Plošne najväčší prales nájdeme v najvyšších polohách Poľany v masíve kót Predná Poľana (1 367,1 m n.m.) a Poľana (1 457,8 m n.m.) v rámci Národnej prírodnej rezervácie Zadná Poľana a výnimočne aj mimo nej.

Môžeme tu nájsť rôzne typy lesných biotopov. V najnižších polohách sú vyvinuté jedľovo-bukové kvetnaté lesy s dominanciou buka a hojným zastúpením jedle, ktorá tu dosahuje obvod až 430 cm. Ďalšie dreviny sa vyskytujú len ako prímes (smrek, javor horský, jarabina vtáčia...). V pásme bučín na skeletnatých lokalitách, sutinách či výraznejších dolinkách sú vyvinuté lipovo-javorové sutinové lesy. Aj v tomto biotope dominuje buk, avšak vysoké zastúpenie dosahuje ešte javor horský, podstatne s menšou frekvenciou sa vyskytujú brest horský, jaseň štíhly, jedľa a smrek, veľmi zriedkavo aj javor mliečny. Miestami na pásmo jedľo-bučín výškovo nadväzujú javorovo-bukové horské lesy, kde popri dominantnom buku a vtrúsenom javore horskom má významnejšie zastúpenie iba smrek, výskyt jedle je sporadický. Ostrovčekovite bol na západnom okraji územia zaevidovaný aj biotop jedľových a jedľovo-smrekových lesov, viazaný na okolie skalných výstupov, stabilizovaných sutín či veľmi strmých svahov. Plošne najväčšiu časť pralesov reprezentujú smrekové lesy, hlavne smrekové lesy vysokobylinné nadväzujúce na pásmo jedľo-bučín alebo javorovo-bukových horských lesov. Popri výrazne dominantnom smreku tu hojnejšie rastie iba jarabina vtáčia, pravidelnejšie ešte javor horský, ktorý v čučoriedkových smrečinách chýba. V oboch typoch smrečín je výraznejšie vyvinuté krovinaté poschodie, tvorené popri zmladení drevín stromovej etáže hlavne zemolezom čiernym, ružou ovisnutou a v nižšom výškovom pásme a na južnej až juhovýchodnej expozícií aj bukom. V odbornej literatúre sa smrečina na Zadnej Poľana uvádza ako najjužnejšia klimaxová smrečina na Slovensku. V súčasnosti niektoré časti územia prechádzajú pomerne dynamickým vývojom (hlavne plochy smrečín na južných a juhovýchodných expozíciách) charakterizovaným postupným odumieraním stromovej vrstvy, ktoré je spojené s dynamickou obnovou týchto plôch nielen smrekom, ale aj bukom a sporadicky aj jedľou. Priemerný vek porastov sa pohybuje od 180 do 230 rokov, najstaršie stromy dosahujú vek okolo 400-450 rokov. Dreviny tu dosahujú zaujímavé rozmery napr. buk 430 cm, smrek 410 cm, javor horský 450 cm, jaseň štíhly 290 cm, brest horský 280 cm, jarabina vtáčia 176 cm..

Celkovo na Zadnej Poľane zachoval prales v štyroch väčších enklávach a na ďalších 4 miestach môžeme nájsť pralesové zvyšky s výmerou pod 20 ha. Integrita pralesov v niektorých častiach bola narušená pastvou dobytka a ťažbou dreva v dávnejšej minulosti. Rozsiahle plochy prirodzených a prírode blízkych lesov rôznych typov v rôznom štádiu vývoja vytvára ideálne a jedinečné podmienky pre množstvo vzácnych a chránených druhov fauny od bezstavovcov až po veľké šelmy. Pomerne vážnym problémom v niektorých častiach tohto územia je rozsiahle poškodzovanie prirodzeného zmladenia jeleňom, čo vedie k výraznej stagnácií odrastania obnovy  niektorých drevín (najmä jedľa, jaseň a javor). Napriek skutočnosti, že cez územie NPR prechádza viacero turistických trás, priamo cez lokality s charakterom pralesa prechádza iba ich nepatrná časť. Lokalita je súčasťou CHKO Poľana, biosférickej rezervácie Poľana a územia európskeho významu SKUEV0319 Poľana. Územie NPR, ako aj celej CHKO Poľana, je už dlhodobo využívané na vedecký výskum. Napriek týmto skutočnostiam neustále dochádza k úbytkom pralesa, naposledy sa tak stalo v r. 2011.


< Späť na zoznam pralesov