Dobročský prales

Popis lokality

Najznámejší slovenský prales leží cca 6 km južne od čiernobalockej osady Dobroč v centrálnej časti Veporských vrchov, na  severozápadných svahoch kóty Geravka (1 005,1 m n. m.) v nadmorskej výške približne 730 až 1005 m. Územie predstavuje zachovalú ukážku biotopu bukových a jedľovo-bukových kvetnatých lesov. Napriek tomu,  že ide o najrozšírenejší typ lesného biotopu na Slovensku, prirodzených ukážok sa zachovalo veľmi málo, nakoľko tento typ lesov bol a aj v súčasnosti je intenzívne lesnícky obhospodarovaný. Na ploche pralesa sú zastúpené všetky vývojové štádia a fázy karpatského  zmiešaného lesa. Z drevín dominuje buk s jedľou, vyššie zastúpenie tu má ešte smrek, zriedkavejšie sa vyskytuje javor horský, jaseň štíhly, brest horský, javor mliečny.... Stromy tu dosahujú veľkých dimenzií, rozhodne najpozoruhodnejším stromom bola tzv. „veľká jedľa“ s obvodom kmeňa 690 cm, priemerom 193 cm, výškou 56 a vekom takmer 500 rokov, ktorú v roku 1964 zlomil vietor. Stromy podobných dimenzií v súčasnosti v pralese nerastú, najhrubšie jedle dosahujú prsný priemer  150-160 cm. Vegetačný kryt má charakter pôvodného zmiešaného lesa so zastúpením bežných druhov podhorského až horského stupňa. Početné je zastúpenie avifauny, najmä spevavcov, ktoré dopĺňajú aj typické druhy prírodného lesa – dutinové hniezdiče – sovy a ďatle. Lokalita je chránená už od roku 1913, v súčasnosti ako Národná prírodná rezervácia Dobročský prales v najprísnejšom stupni ochrany na výmere 103,85 ha s ochranným pásmom o výmere 100,44 ha. NPR spolu s ochranným pásmom tvorí územie európskeho významu SKUEV0047 Dobročský prales o výmere 203,85 ha. Prales však zaberá len menšiu časť tohto územia (cca 45 ha), pričom človekom pozmenené časti boli identifikované aj v takzvanom „jadre“ rezervácie, ktoré je chránené od roku 1913. K narušeniu integrity pralesa došlo výstavbou ciest v minulosti, ťažbou dreva  a pravdepodobne aj zalesnením časti územia pred viac ako 160 až 200 rokmi. Okrajom územia prechádza značkovaná turistická trasa z Čierneho Balogu dolinou Brôtovo smerom na Sedmák. Samotné územie pralesa je prístupné odborným exkurziám so sprievodcom. Územie už dlhodobo slúži na vedecko-výskumné účely. V roku 1998 udelila Rada Európy Dobročskému pralesu Európsky diplom, ktorý je ocenením prírodných hodnôt územia ako aj príkladnej starostlivosti oň.

< Späť na zoznam pralesov