Veľký Radzim

Popis lokality

Foto © Marián Jasík

Lokalita sa nachádza v severnej časti Revúckej vrchoviny medzi obcami Brdárka a Vyšná Slaná v nadmorskej výške približne 660 až 970 m. Ide prevažne o jedľovo-bukový prales na vápencovom podloží, uchránený od vplyvu človeka vďaka veľmi ťažko prístupnému terénu – strmým svahom, vápencovým skalným stenám, stupňom a sutinám. V pralese s výmerou  takmer 39 ha dominuje buk, na severných svahoch ho sprevádza jedľa, ktorá sa tu veľmi dobre zmladzuje. Na skalnatejších miestach má vyššie zastúpenie lipa veľkolistá, javor horský, javor mliečny a jaseň štíhly. Na skalách (najmä južne orientovaných) je popri jarabine mukyňovej bohato zastúpená krovitá etáž, ktorú tvorí najmä tavoľník prostredný a bršlen bradavičnatý. Z ďalších krov sa tu častejšie vyskytujú napríklad skalník čiernoplodý, zemolez čierny, zemolez obyčajný, ríbezľa alpínska, ríbezľa egrešová, ruža ovisnutá a mnohé iné. Na severných svahoch sa vzácne vyskytuje tis, na skalných hrebeňoch ojedinele aj borovica a smrekovec, ktorých výskyt je na týchto miestach reliktný. Poloha a prírodné podmienky lokality sa zaslúžili o vznik a zachovanie osobitej vzácnej flóry s pestrým zastúpením ekologických skupín na vápencovom podloží. Na južných svahoch (mimo pralesnej lokality) sa vyskytujú mnohé teplomilné druhy, ktoré tu v rámci Slovenska dosahujú svoje výškové maximum. Mnohé druhy tu dosahujú horizontálnu hranicu svojho rozšírenia. Lokalita je botanicky známa výskytom kriticky ohrozeného druhu – jazyčníka sivého, ktorý nerastie nikde inde na Slovensku. Na území pralesa boli zaznamenané 3 typy lesných biotopov, pričom dominujú biotopy bukových a jedľovo-bukových kvetnatých lesov a lipovo-javorových sutinových lesov. Buky tu dosahujú obvod kmeňa vyše 300 cm. V porovnaní s pralesmi na priaznivých stanovištiach je výskyt hrubých stromov nepravidelný a menej častý, čo sa dá prisúdiť extrémnosti lokality. Často sa tu vyskytuje nelesný biotop – karbonátové skalné steny a svahy so štrbinovou vegetáciou a nesprístupnené jaskyne. Tieto prírodné danosti vytvárajú predpoklad pre hniezdenie vzácnych dravcov (napr. sova dlhochvostá a orol skalný).

Osobitosť a reliktný charakter lokality s veľkým významom pre vedu si všimol už v roku 1955 botanik Juraj Hajdúk, ktorý tu z týchto dôvodov navrhoval zriadiť prírodnú rezerváciu. Do dnešných dní však toto výnimočné územie ostáva bez právnej ochrany. Lokalita je po okrajoch sprístupnená turistickým chodníkom a niekoľkými zvážnicami. Skalné výhľady sú turisticky veľmi príťažlivé a doplnením o prírodovedné informácie by v budúcnosti mohlo vzniknúť niekoľko veľmi hodnotných a zaujímavých náučných trás.