-
Pralesy.sk : Hlavná stránka

"Racionálnosť evolučne konštituovaných systémov ďaleko prevyšuje racionálnosť individuálneho ľudského rozumu. Ladislav Kováč "

sk en
-

Drastvica

Orografický celok:Štiavnické vrchy
Okres:Žarnovica
Katastrálne územie:Rudno nad Hronom, Voznica
Ochrana:2. stupeň ochrany
Príslušnosť k VCHÚ:CHKO Štiavnické vrchy
NATURA 2000:SKUEV0263 Hodrušská hornatina
Typy biotopov:

Lipovo-javorové sutinové lesy - Ls4
Dubovo-hrabové lesy karpatské – Ls2.1
Teplomilné submediteránne lesy dubové – Ls3.1
Bukové a jedľovo-bukové kvetnaté lesy – Ls5.1

Výmera:108.96 ha
Vlastníctvo:štátne

Popis lokality

Foto © Pavol Polák

Lokalita sa nachádza v Štiavnických vrchoch v podcelku Hodrušská hornatina medzi Voznickou a Rudnianskou dolinou na hrebeni od kóty Veľký Žiar (856m n.m.) po kótu Drastvica (834 m n. m.). Rozprestiera sa predovšetkým na južných svahoch Drastvice, ale menšie časti ležia aj zo severnej strany tohto vrchu až po vrchol Veľkého Žiaru. Západným smerom nadväzuje na túto lokalitu pralesový zvyšok Kolienec.

Vo viacerých publikáciách z 50-tych rokov minulého storočia sa spomínajú rozsiahle pralesy s oblasti Drastvice o výmere okolo 10 000 ha. Neskôr tu bola na menšej výmere zriadená aj rezervácia, ktorá v roku 1994 pri prevyhlasovaní rezervácii podľa nového zákona o ochrane prírody a krajiny zanikla. Územie sa napriek tomu, že sa nachádzalo v oblasti, kde sa lesy intenzívne exploatovali pre potreby baníctva, zachovalo pravdepodobne vďaka geomorfológii vrchu takmer neporušené. Trochu nadnesene by sa dalo povedať, že celý hrebeň Drastvice je prakticky hŕba kameňa, ktorá zarástla lesom. Tieto sutiny boli veľmi nevhodné pre ťažbu dreva v minulosti a v súčasnosti, keď boli v okolí vybudované cesty, sú tieto lesy zaradené do ochranných lesov. Podložie je tvorené andezitmi drastvickej formácie s nitrofilnými pôdami s vysokým obsahom skeletu (kameňov andezitu).

Územie leží vo výškovom rozpätí 350 m n.m. na juhozápadnom okraji lokality až po 856 m n.m. v severovýchodnom okraji. Z biotopov najväčšiu výmeru zaberajú lipovo-javorové sutinové lesy, ktoré sa nachádzajú predovšetkým v hrebeňových častiach s tým že výraznejšie zasahujú na južne orientované svahy. Takýto rozsiahly a zachovalý komplex sutinových lesov je veľmi výnimočný v kontexte celých Západných Karpát. Okrem sutinových lesov lemujú severné okraje predovšetkým bukové a bukovo-jedľové kvetnaté lesy, ktoré sa v malej miere vyskytujú aj v inverzných polohách na južnej expozícii pod pásom dubovo-hrabových lesov karpatských. V rámci sutinových lesov sa nájdu menšie plochy otvorených nelesných biotopov sutín (silikátové sutiny v montánnom až alpínskom stupni).

Všetky lesy zaradené do lokality vykazujú vysokú mieru priblíženia k pôvodným pralesovým formáciam. Niektoré časti sú výraznejšie ovplyvnené súčasným prezverením (predovšetkým muflóny), pričom zver sa vyhýba sutinovým častiam, ako aj častiam dubových lesov na juhozápadnom okraji, v ktorých je vysoké množstvo mŕtveho dreva, ktoré do určitej miery obmedzuje prístupnosť týchto lesov.

Drevinové zloženie je veľmi pestré. Úplne absentuje dub plstnatý, ktorý je nahradený dubmi z okruhu duba zimného – dubom žltkastým, dubom zimným a dubom mnohoplodým. V menšej miere sa tu vyskytuje aj dub cerový. V týchto lesoch sa vyskytujú  drieň obyčajný, jarabina brekyňová a javor poľný. V dubovo-hrabových lesoch pristupuje aj hrab obyčajný a buk lesný. Na severných svahoch Drastvice a na hrebeni sa vtrúsene vyskytuje jedľa biela, tá sa zriedkavo vyskytuje aj dubovo-hrabových lesoch. Najpestrejšie drevinové zloženie je v sutinových lesov, kde sa okrem vyššie spomenutých drevín vyskytujú aj lipy (malolistá a veľkolistá) jaseň štíhly, javor mliečny a javor horský, brest horský a čerešňa vtáčia. Zaujímavosťou Drastvice je že takmer všetky tieto dreviny tu dosahujú svoj fyzický vek a zaznamenali sme extrémne hrúbky zo všetkých drevín (za drevinami je uvedený obvod kmeňa vo výške 1,3m: buk lesný – 441 cm, javor horský – 407 cm, jaseň štíhly – 401 cm, dub zimný agregát – 391cm, dub cerový – 326cm, jedla biela – 293cm, hrab obyčajný – 255cm, lipa malolistá – 244cm, javor mliečny – 235cm, čerešňa vtáčia – 172cm, javor poľný – 151cm, jarabina brekyňová – 130cm).

Na celom území má les pralesovitú štruktúru z vysokým množstvom mŕtveho dreva všetkých stupňov rozkladu, ako stojaceho, tak aj ležiaceho. Zaujímavosťou je vysoké množstvo mŕtveho dreva v dubových lesov, kde sa na extrémnych miestach drevo skoro vôbec nerozkladá, len zoschýna – oxiduje, čo podmieňuje aj výnimočné množstvo bezstavovcov zaznamenaných v týchto lesoch vrátene viacerých ohrozených druhov chrobákov viazaných na pralesové formácie. Z rastlinných druhov je významný výskyt druhu večernica voňavá snežná – čo je druh viazaný na javorovo-bukové horské lesy pod hornou hranicou lesa. Tu je jediný známy výskyt tohto druhu v Štiavnických vrchoch pri hrebeni v úžľabinkách medzi suťami.

Pre výnimočné hodnoty tohto územia sme v roku 2010 vypracovali projekt na vyhlásenia PR Drastvica. Príslušné orgány však doteraz nezačali v tomto smere konanie, ktoré by mohlo viesť k vyhláseniu prírodnej rezervácie.


< Späť na zoznam pralesov