-
Pralesy.sk : Hlavná stránka

"Cesta slepého plnenia nariadení a príkazov vedie do slepej uličky. Cestou je postupné chápanie prírodných zákonov a ich dodržiavanie. Tie nám budú svetlom a oporou v ťažkých chvíľach rozhodovania. Ladislav Alcnauer, lesník "

sk en
-

Boky

Orografický celok:Kremnické vrchy
Okres:Zvolen
Katastrálne územie:Budča
Ochrana:5. stupeň ochrany
Príslušnosť k VCHÚ:
NATURA 2000:SKUEV0245 Boky
Typy biotopov:

Dubovo-hrabové lesy karpatské – Ls2.1
Lipovo-javorové sutinové lesy – Ls4
Teplomilné submediteránne lesy dubové – Ls3.1
Bukové a jedľovo-bukové kvetnaté lesy – Ls5.1
nemapované biotopy prírodné

Výmera:147.09 ha
Vlastníctvo:nevydokladované v správe VLP TU Zvolene

Popis lokality

Boky (13)

Boky (1)
Boky (10)
Boky (11)
Boky (12)
Boky (13)
Boky (14)
Boky (15)
Boky (16)
Boky (17)
Boky (18)
Boky (19)
Boky (2)
Boky (20)
Boky (21)
Boky (22)
Boky (23)
Boky (24)
Boky (25)
Boky (26)
Boky (27)
Boky (28)
Boky (29)
Boky (3)
Boky (30)
Boky (31)
Boky (32)
Boky (33)
Boky (34)
Boky (35)
Boky (36)
Boky (37)
Boky (4)
Boky (5)
Boky (6)
Boky (7)
Boky (8)
Boky (9)

Územie sa rozkladá na strmom svahu nad riekou Hron v NPR Boky, ktorá bola zriadená v roku 1964 za účelom ochrany vzácnej flóry a fauny a prirodzených spoločenstiev, ako aj geologických útvarov.

Výškovo zaberá lokalita plochy od 280 m n.m. do 589 m n.m., s najvyššími kótami kótami Bučan a Bukovina. Sú to strmé, miestami skalnaté svahy s južnou až juhozápadnou expozíciou. Geologické podložie tvoria heterogénne vulkanické produkty, andezitové aglomeráty a tufy, ktoré v dôsledku nerovnomerného zvetrávania podmienili vznik kamenných morí, sutí, brál a iných zaujímavých skalných útvarov, z ktorých vyniká staticky vyvážený andezitový balvan (sopečná bomba, skalný hríb) – Čertova skala. Z pôd prevažujú kambizeme.

Územie predstavuje jeden z najrozsiahlejších komplexov xerotermných rastlinných a živočíšnych spoločenstiev s mimoriadnou biodiverzitou, pričom mnohé druhy organizmov tu dosahujú severnú hranicu rozšírenia. Z viac ako 300 taxónov vyšších rastlín pripadá polovica na druhy lesných fytocenóz v rámci typov biotopov teplomilných submediteránnych dubových lesov, dubovo-hrabových lesov karpatských a lipovo-javorových sutinových lesov. Na okraji pralesovej lokality sa vyskytuje aj biotop bukové a bukovo-jedľové kvetnaté lesy. Najhodnotnejšie lesné porasty s dubom cerovým a ostatnými prirodzenými sprievodnými drevinami majú charakter pôvodného prírodného lesa - pralesa a patria medzi najzachovalejšie pralesy v pahorkatinách na Slovensku.

V pralesových formáciách, ktoré sú prevažne v štádiu rozpadu prevláda dub zimný a dub cerový, buk lesný a hrab obyčajný tvoria prímes v týchto lesoch. Na najextrémnejších vypuklých skalných útvaroch pristupuje drieň obyčajný, naopak v úžľabinách so suťami pristupujú sutinové druhy – lipy, jaseň, javory a sú tu vyformované spoločenstvá lipovo-javorových sutinových lesov. V tomto biotope je zastúpenie buka lesného výraznejšie ako v zostávajúcich dubových spoločenstvách. Všetky vyššie spomenuté dreviny tu dosahujú svoj prirodzený fyzický vek a aj sa prirodzeným spôsobom obnovujú. Najstaršie duby tu majú 300 a viac rokov. Najhrubšie namerané dimenzie stromov dosahovali hrúbky cez 300 cm, alebo sa k tejto hranici približovali (dub zimný, dub cerový, jaseň štíhli, javor horský, buk lesný). Štruktúra lesov je prevažne dvojvrstvová, kde v hlavnej vrstve dominujú duby a v nižšej vrstve zase hrab obyčajný. Mŕtve drevo sa tu rozkladá veľmi pomaly a je možné nájsť kusy veľmi starého mŕtveho dreva, ktoré viac-menej len oxiduje na rozpálenom slnku a nerozkladá sa spôsobom podobným z bukových alebo smrekových pralesov. Územie je zo spodnej strany ohraničené rýchlostnou cestou R1, ktorá pôsobí rušivo hlavne vo vzťahu k živočíchom pralesovej lokality. Takisto je pomerne pravdepodobné, že minimálne niektoré časti územia boli v minulosti využívané na pasenie, ale viditeľné známky po priamych zásahoch ľudskej činnosti v pralesovej lokalite nie sú a aj štruktúra lesov nasvedčuje, že už dlhodobo nie sú ovplyvňované ani pastvou alebo inými vplyvmi. V území sa vyskytuje množstvo druhov húb a bezstavovcov viazaných na prirodzené pralesové formácie. Vzhľadom na zachovalý charakter územia je tu z avifauny zaevidovaných viac ako 70 druhov hniezdičov. Bežné druhy fauny dopĺňa jazvec lesný, kuna hôrna, občas sa tu objaví rys ostrovid i medveď hnedý.

Územím rezervácie prechádzajú turisticky značené trasy, ako aj  náučný chodník s prírodovedným a ochranárskym zameraním.


< Späť na zoznam pralesov