-
Pralesy.sk : Hlavná stránka

"Racionálnosť evolučne konštituovaných systémov ďaleko prevyšuje racionálnosť individuálneho ľudského rozumu. Ladislav Kováč "

sk en
-

Strážov

Orografický celok:Strážovské vrchy
Okres:Ilava
Katastrálne územie:Zliechov
Ochrana:5. st. ochrany, NPR Strážov
Príslušnosť k VCHÚ:CHKO Strážovské vrchy
NATURA 2000:SKUEV0256 Strážovské vrchy
Typy biotopov:

Lipovo-javorové sutinové lesy – Ls4
Vápnomilné bukové lesy – Ls5.4
Bukové a jedľovo-bukové kvetnaté lesy – Ls5.1

Výmera:39.59 ha
Vlastníctvo:štátne a spoločenstevné

Popis lokality

Monotropa hypogaes Foto © Pavol Polák

Prales Strážov sa nachádza v časti rozsiahlej Národnej prírodnej rezervácii v Strážovských vrchoch. Rezervácia okolo vrchu Strážov (1213 m n.m.) s rovnomenným názvom bola založená v roku 1981 na ochranu zachovalých lesných spoločenstiev, ojedinelých druhov rastlín a živočíchov, geomorfologických foriem a celkového krajinného rázu najvyšších polôh Strážovských vrchov na vedecko-výskumné, náučné a kultúrno-výchovné ciele.

Lokalita sa nachádza na severozápadnom, západnom, juhozápadnom a južnom svahu Strážova v nadmorskej výške  875 až 1 125 m nad obcou Zliechov. Jedná sa o strmý svah so sklonom 20 až 30 °. Geologické podložie tvoria prevažne tmavošedé vápence, na spodnom západnom okraji aj slienité vápence a na južnom svahu aj dolomity. Na týchto podložiach sa vyvinuli rendzinové pôdy. Na západnom svahu pod skalami sú aj plochy otvorených vápencových sutín.

Z biotopov dominujú vápnomilné bukové lesy, ktoré sa striedajú s kvetnatými bukovými lesmi a miestami aj lipovo-javorovými sutinovými lesmi v úžľabinkách pod otvorenými sutinami a na hrebienkoch. Nad pralesovou lokalitou sa vyskytujú aj javorovo-bukové horské lesy, ale tieto sú už značne ovplyvnené bývalým pasením. Cely prales je obklopený lesmi, ktoré boli v minulosti prepásané alebo hospodársky využívané a to aj v miestach so strmými svahmi.

V drevinovom zložení výrazne dominuje buk lesný, ktorý je sprevádzaný jaseňom, brestom, javormi, lipou, ale aj jarabinou mukyňou a jarabinou vtáčou a typickými krovinami vápnomilných bučín ako je skalník, lykovec a ďalšie. Hrubé stromy a stromy blízko fyzického veku boli zaznamenané pre buk, jaseň a javor horský. Najhrubší buk mal obvod 346 cm. Hrubšie dimenzie sa vyskytovali v sutinových lesoch a v kvetnatých bučinách. V biotope vápnomilných bučín stromy dosahovali svoj fyzický vek aj pri hrúbke 50 cm. Odumretého dreva bolo dostatočné množstvo vo všetkých kategóriách, ale v biotope vápnomilných bučín prevládali stojace štompy po zlomoch, v ostatných biotopoch zase prevládalo ležiace odumreté drevo. Extrémnosť stanovišťa veľmi nedovoľuje uvažovať o vývojových štádiách a fázach, nakoľko sa jedná prevažne o blokovaný vývoj. Napriek uvedenému je to dynamický ekosystém s typickou štruktúrou pralesovitých vápnomilných bučín. V území sa vyskytuje viacero vzácnych a ohrozených druhov rastlín, húb a živočíchov viazaných na vápnomilné spoločenstvá.

Vymedzené územie je bez viditeľných známok po ľudskej činnosti, je však predpoklad že v minulosti niektoré časti s priaznivejšími pôdnymi a geomorfologickými podmienkami mohli byť využívané na pastvu v lese, nakoľko okolité lesy pod a nad lokalitou boli pomerne intenzívne využívané na pastvu. Pod pokračovaním severovýchodného hrebeňa na západnej expozícii sa nachádza ešte jeden pralesový zvyšok, ktorý je však od pralesovej lokality oddelený výrazne zmenenými lesmi. Severným okrajom pralesovitej lokality prechádza značkovaná turistická trasa.


< Späť na zoznam pralesov