Suchá Belá

Popis lokality

Roklina Suchá Belá je jednou z najznámejších a turisticky najnavštevovanejších roklín Slovenského raja. Nachádza sa v severnej, okrajovej časti Slovenského raja, na styku s Hornádskou kotlinou. Lesy pralesovitého charakteru sa zachovali len v strednej časti rokliny, v nadmorskej výške 600-880 m na výmere približne 34 ha. Reliéf charakterizujú mohutné impozantné vápencové bralá vysoké niekoľko desiatok metrov, početné vodopády v rokline a bočných dolinách a strmé, neprístupné skalnaté svahy. Na pravej, východnej strane rokliny okrem vápnomilných bučín v hornej časti nájdeme aj rozvoľnené borovicové lesy s prímesou smrekovca,  prechádzajúce až do otvorených bezlesých formácií skál. Časť z týchto porastov vznikla po požiari, čo dokladujú obhorené kmene a jazvy na živých stromoch. Z tohto dôvodu tu borovica dominuje aj v niektorých biotopoch vápnomilných bučín, ale buk sa na týchto miestach výrazne zmladzuje a pravdepodobne postupne prevládne.   Na ľavej, západnej strane rokliny, dominujú na dreviny bohaté vápnomilné bukové lesy tvorené bukom, jedľou a smrekom, s hojnou prímesou javorov, lipy, smrekovca, borovice a mukyne, pri dne rokliny sa hojne vyskytuje tis. Bohatú vápnomilnú flóru s početnými dealpínskymi a prealpínskymi prvkami determinuje zvrat pásiem – vegetačná inverzia. Lesné porasty sú veľmi zachovalé len s minimom stôp po túlavej ťažbe (napr. získavanie dreva na opravu chodníkov v rokline). Ochrana lokality je zabezpečená od r. 1964, momentálne v kategórii národná prírodná rezervácia s 5. stupňom ochrany,  zároveň je súčasťou územia európskeho významu SKUEV 0112 Slovenský raj. Územím prechádza intenzívne využívaný značený turistický chodník.

< Späť na zoznam pralesov