-
Pralesy.sk : Hlavná stránka

"Racionálnosť evolučne konštituovaných systémov ďaleko prevyšuje racionálnosť individuálneho ľudského rozumu. Ladislav Kováč "

sk en
-

Jánošíková kolkáreň

Orografický celok:Veľká Fatra
Okres:Ružomberok
Katastrálne územie:Ľubochňa a Ružomberok
Ochrana:5. st. ochrany – NPR Jánošíkova kolkáreň
Príslušnosť k VCHÚ:NP Veľká Fatra
NATURA 2000:SKUEV0238 Veľká Fatra
Typy biotopov:

Smrekové lesy čučoriedkové – Ls9.1
Smrekové lesy vysokobylinné – Ls9.2
Bukové a jedľovo-bukové kvetnaté lesy – Ls5.1

Výmera:238.8 ha
Vlastníctvo:štátne a verejné (Mestské lesy Ružomberok)

Popis lokality

Foto © Marián Jasík

Lokalita sa nachádza v severovýchodnej časti hlavného hrebeňa Veľká Fatra pod temenom mohutnej Malej Smrekovice (1489 m n. m), v nadmorských výškach 1250-1489 m. Prales leží v rovnomennej rezervácii, ktorá bola vyhlásená v roku 1964.

Svahy v pralesovej lokalite majú prevažne vyšší sklon, okolo 25-30°. Geologický podklad tvoria prevažne granodiority, na ktorých sa vytvorili chudobné podzolové pôdy. Po okrajoch lokality nájdeme aj karbonátový podklad a to predovšetkým v severnej časti lokality. Klíma je veľmi chladná s krátkym vegetačným obdobím. Z lesných typov biotopov zaberajú najväčšiu plochu biotopy smrekových lesov čučoriedkových. V menšej miere v dolinke na sever od Malej Smrekovice a na severnom okraji lokality sa vyskytujú aj smrekové lesy vysokobylinné a pri východnom okraji pralesovej lokality sa zachoval biotop bukových a bukovo-jedľových kvetnatých lesov. Smrekové lesy sa vyskytujú v dvoch výškových variantoch, kde lesy približne nad 1 400 m n.m. majú vysokohorský a prirodzene rozvoľnenejší charakter a štruktúru, čo je na južnom okraji čiastočne podmienené aj bývalou pastvou. Ostatné nižšie položené lesy majú charakter plne zapojených smrekových lesov čučoriedkových, kde sa v podraste prakticky vyskytuje len čučoriedka. Vyššie položené miesta sú prevažne v štádiu rozpadu, prípadne už aj v štádiu dorastania. Naopak nižšie položené časti sú prevažne v štádiu optima. Niektoré časti pralesa sa zdanlivo rozpadajú aj na väčších plochách vplyvom rôznych narušení a to predovšetkým vetra, snehu a pôsobením lykožrúta smrekového. Rozpad na týchto plochách je však dlhodobý čo dokazujú aj viaceré štompy a mŕtve drevo, ktoré je už dlhšiu dobu zoschnuté, ako aj výskumy realizované na ploche pralesa v minulom storočí  a aj v poslednom období. Napríklad pri výskume horských smrečín sa zistilo, že veky niektorých smrekov dosahujú viac ako 400 rokov.

Obnova týchto lesov prebieha spontánne na malých plôškach, resp. mozaikách, kde na určitých miestach sa obnovuje priamo smrek – zvyčajne na popadanom mŕtvom dreve a miestami sa les obnovuje cez prechodné štádium, cez jarabinu vtáčiu. Veľkosť takýchto plôšok je však len niekoľko metrov štvorcových a plôšky obnovovaných lesíkov majú ešte k tomu rôzny vek v závislosti od postupného rozpadu plôch. Územie je preto veľmi vhodné na pozorovanie dynamiky prirodzených pralesových horských a vysokohorských smrekových lesov. Veľmi zaujímavý je aj prechod k bukovým pralesovým formáciám na východnom okraji, ktoré sa však nezachovali na väčšej výmere vhodnej pre zachovanie prirodzenej dynamiky týchto lesov. Prechod k týmto typom biotopov je však pomerne ostrý, čo môže byť podmienené viacerými faktormi (východná expozícia, zmena podkladu a pod.). V štruktúre pralesov sa zachovali rôzne znaky, ktoré dokumentujú to, že pralesy Jánošíkovej kolkárne sa minimálne dve generácie vyvíjajú bez vplyvov po ľudských zásahoch (napr. pomerne časté tkzv. chodiace smreky, alebo staršie smreky, ktoré naznačujú vznik na mŕtvom dreve). Pri odčítaní veku smrekov na nájdených zlomoch sme zistili, že smreky v časti, ktorú môžeme považovať za štádium optima majú vek v rozmedzí 150 až 250 rokov, výnimočne aj viac a to napriek tomu že ich hrúbka bola približne rovnaká.

Približne stredom pralesa a rezervácie - hlavným hrebeňom prechádza značená turistická trasa a podobne aj okrajom lokality v doline Vyšné Matejkovo.


< Späť na zoznam pralesov