Orografický celok: | Slovenský raj |
Okres: | Spišská Nová Ves, Rožňava |
Katastrálne územie: | Hrabušice, Stratená |
Ochrana: | 5. stupeň ochrany – NPR Sokol |
Príslušnosť k VCHÚ: | NP Slovenský raj |
NATURA 2000: | SKUEV0112 Slovenský raj |
Typy biotopov: | Ls5.4 Vápnomilné bukové lesy |
Výmera: | 126.98 ha |
Vlastníctvo: | štátne |
Najmohutnejšia roklina v Slovenskom raji so strmými svahmi a bralami s 300 m prevýšením. Hlavná dolina sa delí na dve časti – Veľký a Malý Sokol, ktoré sa hlboko zarezávajú do vápencových planín Glacu a Lipovca. Charakteristická je veľká dynamika reliéfu s množstvom bočných doliniek, hrebeňov, monumentálny bralný reliéf a početné vodopády. Podľa výsledkov mapovania ide o najväčší prales v Slovenskom raji dosahujúci výmeru takmer 127 ha, ležiaci v nadmorskej výške 690-980 m. Územie reprezentuje veľmi rôznorodá mozaika biotopov vápnomilných bukových lesov, reliktných vápnomilných borovicových a smrekovcových lesov, lipovo-javorových sutinových lesov, bukových a jedľovo-bukových kvetnatých lesov a jedľovo-smrekových lesov. Pre drevinové zloženie je typická veľká diverzita. Uplatňuje sa najmä buk, borovica, smrek a jedľa, v menšej miere javor horský a smrekovec, pri dne roklín je častý tis. Veľmi pekné sú fragmenty lesov na živnejších stanovištiach v bočných dolinách Veľkého Sokola s mohutnými jedľami a smrekmi.
Vďaka ťažko prístupnému terénu si lesy uchovali svoj prirodzený charakter, len na okrajoch a pri doline možno nájsť známky mierneho narušenia porastovej štruktúry túlavou ťažbou v dávnejšej minulosti. Dno doliny je ovplyvňované ťažbou jednotlivých stromov aj v súčasnosti, a to pri získavaní materiálu na stavbu a rekonštrukciu technických zariadení, ktoré sprístupňujú roklinu. V celkovom hodnotení ide o ovplyvnený prales, mnoho častí však nenesie žiadne znaky po ľudskej činnosti. Lokalita je súčasťou územia európskeho významu SKUEV 0112 Slovenský raj a prechádza ňou frekventovaný značený turistický chodník.