Veľká skala

Popis lokality

Pralesová lokalita Veľká skala sa nachádza na západnom okraji pohoria Vtáčnik v rovnomennej rezervácii Veľká skala, ktorá bola zriadená v roku 1984 na ochranu na ochranu fytogeograficky významnej lokality reliktnej borovice lesnej na zvetrávajúcom vulkanickom podloží Vtáčnika, na vedeckovýskumné, náučné a kultúrno-výchovné ciele.  
Pralesová lokalita je vo svahu na západnej strane Bystričianskej doliny so severovýchodnou expozíciou. Lokalita sa nachádza v nadmorskej výške 505 až 820 m n. m.. Najvyšším bodom lokality je vrchol Veľkej skaly, ktorý sa nachádza na juhovýchodnom samostatnom celku, kde je plochý hrebienok. Táto časť je prepojená s hlavnou časťou pralesa prostredníctvom prírodného lesa. Hlavná časť je tvorená zmiešaným lesom lipovo-javorových sutinových lesov s kvetnatými jedľobučinami, ktoré sa vyskytujú pomedzi skalky, ktoré vystupujú na povrch. Na vrcholkoch niektorých skaliek sa vyskytuje reliktná borovica lesná. Celé územie je bohaté na odtrhnuté bloky skál rôznej veľkosti a to bol aj hlavný dôvod nevhodnosti územia pre extrahovanie dreva z neho. V rámci územia sa na pomerne malých plôškach striedajú biotopy sutinových lesov a kvetnatých bučín, prevládajú však sutinové lesy a to napriek tomu že v drevinovej zložke dominuje buk. Drevinové zloženie je však pomerne bohaté a okrem typických drevín uvedených biotopov sa vyskytuje aj dub zimný, breza previsnutá a dokonca aj brest väzový ako aj vyššie uvedená borovica lesná. Štruktúra v hlavnej časti je určovaná extrémnosťou stanovišťa a okrem samostatnej časti na plôške pri vrchole Veľkej skaly sa nedá uvažovať o vývojových štádiách. Samostatná časť pri vrchole je celá v štádiu rozpadu, obklopená prírodnými lesmi, v ktorých sa v minulosti zasahovalo, a tie sú viac-menej v štádiu optima. Celkovo preto aj táto samostatná časť má priaznivé vyhliadky do budúcnosti. V celej pralesovej lokalite sa nachádzajú stromy hrubých dimenzií a stromy blízko fyzického veku. Zaznamenali sme napríklad buk lesný s obvodom 430 cm alebo lipu malolistú s obvodom 425cm a aj jediný brest väzový pri spodnom okraji mal obvod 440 cm. Na ploche bolo aj dostatočné množstvo hrubého odumierajúceho dreva. V samostatnej vrcholovej časti dominovalo odumierajúce drevo v poslednom štádiu rozkladu a to rovnako ležiace ako aj stojace. V skalnatej hlavnej časti prevládalo stojace odumierajúce drevo (štompy po zlomoch) a ležiace odumierajúce drevo v poslednom štádiu rozkladu. Ostatné štrukturálne prvky ako aj prirodzená obnova a dynamika pralesa je takisto zachovaná a fungujúca. V území sa vyskytuje tiež viacero druhov húb viazaných na pralesové lokality a bezstavovce, z ktorých bol počas mapovania zaznamenaný fuzáč alpský.
Okrajom pralesovej lokality na dne Bystričianskej doliny prebieha turistický chodník, cez lokalitu vedie nevýrazný lesnícky chodník.

< Späť na zoznam pralesov