-
Pralesy.sk : Hlavná stránka

"Racionálnosť evolučne konštituovaných systémov ďaleko prevyšuje racionálnosť individuálneho ľudského rozumu. Ladislav Kováč "

sk en
-

Kotlov žľab

Orografický celok:Západné Tatry
Okres:Tvrdošín
Katastrálne územie:Zuberec
Ochrana:5. st. ochrany – NPR Kotlový žľab
Príslušnosť k VCHÚ:TANAP
NATURA 2000:SKUEV0307 Tatry
Typy biotopov:

Smrekové lesy čučoriedkové – Ls9.1
Smrekové lesy vysokobylinné – Ls9.2

Výmera:39.98 ha
Vlastníctvo:štátne

Popis lokality

Foto © Pavol Polák

Kotlov žľab je pomerne známy prales v Západných Tatrách navrhnutý na ochranu už v roku 1926 a následne za rezerváciu vyhlásený v roku 1933. V roku 1984 bol rezervácia rozšírená. Bola zriadená za účelom ochrany zachovalých lesných spoločenstiev s ukážkami pralesovitých vysokohorských smrečín na kryštaliniku Západných Tatier na vedecko-výskumné, náučné a kultúrno-výchovné ciele. Zmapovaná pralesová lokalita sa prakticky nachádza v pôvodnej rezervácii.

Prales sa rozprestiera v nadmorskej výške  1 250 až 1 530 m n.m. pod kótou Roh (1 573 m n.m.) na západne až juhozápadne orientovanom svahu Látanej doliny. Jedná sa o strmý svah so sklonom 20 až 35 °. Geologické podložie tvoria horniny kryštalnika – kremence a žuly na ktorom sa vytvorili prevažne podzolové piesčito-hlinité pôdy, ktoré sú prevažne plytké, len v dolinkách hlbšie a kyprejšie. V takýchto podmienkach prevláda typ biotopu smrekových lesov čučoriedkových a v priaznivejších pôdnych podmienkach v dolinkách sa v menšej miere vyskytujú aj vysokobylinné smrekové lesy. Z drevín je kľúčovou zložkou smrek obyčajný, doplnený o jarabinu vtáčiu. Pomerne značná časť plochy prechádza štádiom rozpadu, ktorý sa v poslednej dobe značne urýchlil vplyvom pôsobenia lykožrúta smrekového. Vzhľadom k tomu, že rozpad na ploche je dlhodobejší, na ploche sa nachádza mozaika prirodzene obnovovaných plôšok rôzneho veku a zloženia. Na niektorých plôškach sa priamo obnovuje smrek a na niektorých zase jarabina vtáčia. Z hľadiska celkového vývoja sa však plocha nedá hodnotiť ako prechod cez veľký vývojový cyklus. Na spodnom a východnom okraji rezervácie sa nachádzajú plochy po staršej disturbancií  (30 a viac ročná), kde došlo k spracovaniu vyvrátených a zlomených stromov. Táto časť nebola zaradená do pralesovej lokality. Na spracovaných kmeňoch sa dal ešte aj v súčasnosti odčítať vek stromov, ktorý presahoval 200 rokov, niektoré stromy mali v tom čase až viac ako 250 rokov. Vek sa dal identifikovať aj priamo v ploche na niektorých zlomoch, pričom najstaršie jedince sa vekom blížili k 300 ročnej hranici. V rámci plochy sa napriek rozpadu stále nachádzali stromy blízko fyzického veku a hrubé stromy. Najhrubší smrek mal obvod kmeňa 276 cm. Vo vyšších polohách sa už nevyskytovali stromy hrubších dimenzií. V pralese bolo zaznamenané veľmi malé množstvo jarabín blízko fyzického veku alebo jarabín hrubých dimenzií, čo môže byť dôsledok zrýchleného rozpadu plochy. Napriek uvedenej skutočnosti plôšky s mladými jedincami jarabiny boli v celej ploche pralesa. Identifikácia predovšetkým ležiaceho mŕtveho dreva bola pomerne zložitá vzhľadom k rozvoju vegetácie na ploche a to predovšetkým identifikácia posledného stupňa rozkladu. Napriek uvedenému bolo odumierajúce drevo identifikované vo všetkých stupňoch rozkladu v dostatočnom množstve. Dynamika vývoja lesa v pralese Kotlov žľab sa čiastočne vymyká z predpokladov odhadovaných v starších výskumoch, nijako však nevybočuje z prirodzenej dynamiky smrekových lesov horského stupňa a je hodná ďalšieho sledovania.

Pralesová lokalita je dostupná dolinovou cestou, ktorou vedie značkovaný turistický chodník. Turistická trasa prechádza aj hrebeňom, ktorý tvorí vrchný okraj pralesovej lokality. Lesnícky chodník sa dotýka východného okraja lokality, v minulosti prechádzal aj cez lokalitu, ale po rýchlom rozpade lesa zatiaľ nebol obnovený.


< Späť na zoznam pralesov