Galmuská tisina

Popis lokality

Najzachovalejší prales v celom Galmuse sa nachádza v závere Svätojánskej doliny, v nadmorskej výške 550-750 m. Galmuská tisina je známa rezervácia na ochranu tisa obyčajného zriadená v r. 1982 na výmere 55,96 ha, pričom prales zaberá len jej menšiu časť (cca 25 ha).

Rastie tu niekoľko desiatok jedincov tisa, čo je najbohatší výskyt v celom pohorí. Strmé, hlboko zarezané údolie charakteru rokliny ukrýva divoký bralný vápencový reliéf. Prevládajú vápnomilné bukové lesy, ale väčšie plochy zaberajú aj lipovo-javorové sutinové lesy. Na priaznivejších stanovištiach a hlbších pôdach v prímesi možno nájsť aj bukové a jedľovo-bukové kvetnaté lesy. V drevinovom zložení sa uplatňuje buk s jedľou, častý je javor horský. Tis sa vyskytuje roztrúsene, najmä v spodných vlhkejších častiach rokliny,  je vitálny, nachádzame ho vo všetkých vekových triedach a prebieha aj jeho prirodzená obnova. Významný je výskyt niektorých vzácnych a chránených druhov rastlín, z ktorých si zaslúži pozornosť najmä jelení jazyk celolistý (jediná lokalita v pohorí Galmus).

Porasty majú prirodzené drevinové zloženie a zväčša vynikajúco zachovanú štruktúru. V dávnejšej minulosti sa tu vykonávalo pálenie dreveného uhlia, ale okrem zvyškov milierov nie je dnes v poraste toto narušenie viditeľné. V celkovom hodnotení ide o ovplyvnený prales, najzachovalejšie časti nájdeme v závere doliny. Nižšie položené časti doliny sú ovplyvnené túlavou ťažbou v minulosti, keď dolinou viedla lesná cesta. Ochrana lokality je zabezpečená zriadenou národnou prírodnou rezerváciou s 5. stupňom ochrany. Územie je zároveň súčasťou územia európskeho významu SKUEV 0287 Galmus.

< Späť na zoznam pralesov