-
Pralesy.sk : Hlavná stránka

"Cesta slepého plnenia nariadení a príkazov vedie do slepej uličky. Cestou je postupné chápanie prírodných zákonov a ich dodržiavanie. Tie nám budú svetlom a oporou v ťažkých chvíľach rozhodovania. Ladislav Alcnauer, lesník "

sk en
-

Kašivárová - Kyslá

Orografický celok:Štiavnické vrchy
Okres:Žarnovica
Katastrálne územie:Dolné Hámre
Ochrana:5. st. ochrany - NPR Kašivárová, 2. st. ochrany
Príslušnosť k VCHÚ:CHKO Štiavnické vrchy
NATURA 2000:SKUEV0264 - Klokoč
Typy biotopov:

Ls2.1 - Dubovo-hrabové lesy karpatské
Ls3.51 - Sucho a kyslomilné dubové lesy

Výmera:15.59 ha
Vlastníctvo:štátne

Popis pralesového zvyšku

Foto © Pavol Polák

Územie sa nachádza v národnej prírodnej rezervácii Kašivárová založenej už v roku 1926 práve na ochranu pralesov. Lokalita sa nachádza pri obci Hodruša-Hámre nad časťou Kyslá. Povrch lokality pralesového zvyšku má zvlnený charakter z rôznymi expozíciami, ale s prevažným orientovaním na juh. Zvyšok sa nachádza v nadmorskej výške 450 až 615 m. V lokalite sa nachádzajú dva typy biotopov, ktoré sa vyskytujú samostatne na oddelených segmentoch. V severozápadnej časti sa nachádza biotop Sucho a kyslomilných dubových lesov, čo je extrémny typ biotopu na kyslých horninách prevažne ryolitu. Z drevín takmer absolútne dominuje dub zimný nižšieho vzrastu, ostatné dreviny tvoria len nepatrné prímesy. Po okrajoch je pravdepodobne nepôvodna borovica lesná, ktorá zatiaľ neprenikla na plochu segmentu. V jednej časti kyslosť prostredia spolu s extrémnosťou expozície vytvorili prirodzenú otvorenú plochu pokrytú takmer výlučne kyslými lišajníkmi a machmi.

V druhej juhozápadnej časti sa nachádza biotop Dubovo-hrabových lesov karpatských, kde hlavná stromová etáž je takisto skoro výlučne tvorená dubmi zimnými, ktoré sú pomerne vysoké a rovné, niekedy aj nazývané ako dub kašivárovský. Najhrubší jedinec má v obvode 436 cm v prsnej výške. Hlavná stromová etáž prechádza pomerne rýchlym rozpadom. V následnej generácii približne do veku 50 rokov dominuje hrab obyčajný. Nasledujúci vývoj je pomerne ťažko odhadovateľný, nakoľko nie je celkom jasné akú úlohu v minulosti zohrávalo pasenie v týchto lesoch, takisto veľkosť pralesového zvyšku je už veľmi malá na sledovanie prirodzeného vývoja.

Objekt medzi pralesové lokality zaradil aj profesor Korpeľ, ktorý objekt zaradil aj medzi dlhodobé sledovanie dynamiky lesných ekosytémov. Pralesový zvyšok je veľmi vhodný pre náučné a vedecké vzdelávanie a turizmus. Cez zvyšok prebieha lesnícky chodník a k okraju lokality vedie lesná cesta dostupná z Hodruše.


< Späť na zoznam pralesových zvyškov