-
Pralesy.sk : Hlavná stránka

"Cesta slepého plnenia nariadení a príkazov vedie do slepej uličky. Cestou je postupné chápanie prírodných zákonov a ich dodržiavanie. Tie nám budú svetlom a oporou v ťažkých chvíľach rozhodovania. Ladislav Alcnauer, lesník "

sk en
-

Becherovská tisina

Orografický celok:Ondavská vrchovina
Okres:Bardejov
Katastrálne územie:Becherov
Ochrana:5. st. ochrany, NPR Becherovská tisina
Príslušnosť k VCHÚ:-
NATURA 2000:-
Typy biotopov:

Ls5.1 - Bukové a jedľovo-bukové kvetnaté lesy
Ls4 - Lipovo-javorové sutinové lesy

Výmera:13.86 ha
Vlastníctvo:štátne

Popis pralesového zvyšku

becherov-3310
becherov-3310
becherov-3318
becherov-3325
becherov-3326
becherov-3330
becherov-3332
becherov-3336
becherov-3337
becherov-3340
becherov-3342
becherov-3346
becherov-3352

Lokalita sa nachádza neďaleko obce Becherov, blízko štátnej hranice s Poľskom, na strmom severovýchodnom  svahu vrchu Javorina. Rozpätie nadmorských výšok lokality sa pohybuje od 730 do 840 m n.m. Je to mimoriadne zaujímavá lokalita z viacerých aspektov. Pralesový zvyšok sa tu zachoval na prevažnej časti NPR Becherovská tisina.  Z drevín prevláda buk, častá je jedľa, javor horský, jaseň, brest a javor mliečny.  Lokalita je však výnimočná najmä tým, že tu rastie aj tis obyčajný. Je to najväčší výskyt tisu na Slovensku vo flyšovej oblasti.  Tis tu rastie na najstrmších častiach lokality s vystupujúcimi pieskovcovými bridlicami, ktoré sú len veľmi ťažko prístupné.   V takýchto ťažkých podmienkach tis vytvára prevažne krovinaté a plazivé formy. Celkovo tu bolo narátaných okolo 230 jedincov tisa.  Na strmých skalných častiach a balvanitej suti pod svahom sa nachádza biotop lipovo-javorových sutinových lesov s mesačnicou trvácou a množstvom rôznych druhov papradín. Na ostatnej ploche biotop bukových a jedľovo-bukových kvetnatých lesov.

Ďalšou zaujímavosťou je, že v blízkosti spodnej hranice lokality (mimo pralesového zvyšku) sa nachádzajú hromady naukladaného lomového kameňa, ktorý sa tu lámal v tridsiatych rokoch minulého storočia za prvej Československej republiky. Kameň sa mal využiť na výstavbu cesty Riečka (Rička). Údajne je tam pripravených 1000 m3 kameňa. Medzitým však začala II. svetová vojna a práce boli zastavené. Po vojne sa kameň lámal na prístupnejších miestach a naukladané hromady postupne zarastajú machom, čo vytvára špecifickú atmosféru.


< Späť na zoznam pralesových zvyškov