Výsledky mapovania

k 30.11.2010

Celkovo sa zmapovalo 332 samostatných mapovacích lokalít na výmere 53 699 ha. Mapovania sa zúčastnilo dvadsaťšesť mapovateľov, ktorí vymapovali aspoň jednu mapovaciu lokalitu. Počas mapovania bolo vyčlenených 2 020 segmentov a vyhotovených 1 414 dátových záznamov. Z toho segmenty a dátové záznamy s pralesmi vrátane pralesových zvyškov tvorilo  565 segmentov s dátovými záznamami. Tieto segmenty sa rozprestierajú na ploche 11 284 ha.
Mapovacie lokality boli koncentrované do pohorí centrálnych Západných Karpát, kde bolo zmapovaných aj najviac lokalít v Ďumbierskych Nízkych Tatrách a najväčšia zmapovaná plocha vo Veľkej Fatre (cca 7 800ha).
Priemerná veľkosť mapovacieho segmentu bola 26 ha, s tým že najväčší zmapovaný segment sa nachádzal  v Stužici a to 444 ha.
Približne 21 % mapovanej plochy bolo zaradených do pralesov. Najnižší pomer medzi zmapovanou plochou a vymapovanými pralesmi bol vo Vysokých Tatrách – 8,5 %.
Je pomerne problematické hodnotiť, či boli na mapovanie vybraté optimálne. Faktom však je, že z dostupných podkladov nebolo možné všetko potrebné zistiť a preto bolo nevyhnutné v niektorých prípadoch preveriť aj zdanlivo nevhodné lokality. Na každej mapovanej lokalite, vrátane tých kde nebol identifikovaný prales, sa získali cenné informácie o stave lokality pre ochranu prírody. Získané poznatky bude možné využiť pre zlepšenie parametrov predvýberu lokalít v prípade mapovania napr. pralesových zvyškov (lokalít s výmerou pod 25 ha) v budúcnosti.

• 332 vymapovaných lokalít o výmere 53699 ha
• zamapovaných 2020 segmentov, z toho 555 pralesových segmentov na výmere 11284 ha
• najväčšia zmapovaná plocha vo Veľkej Fatre až cca 7800 ha
• najviac zmapovaných segmentov v Ďumbierskych Nízkych Tatrách - 318
• priemerná veľkosť segmentu  cca 26 ha
• najväčší zamapovaný segment pralesa bol na Stužici a to 444 ha
• zaznamenaných 1414 dátových záznamov, z toho 565 o pralesoch (z pralesových lokalít a pralesových zvyškov)

Pralesové lokality

Celkovo bolo identifikovaných 122 lokalít pralesov, ktoré sú detailnejšie opísané v špeciálnej časti tejto publikácie. Pralesové lokality zaberajú 10 104 ha.
Priemerná veľkosť pralesovej lokality je približne 83 ha.
Pralesové lokality pokrývajú len 0,21 % územia Slovenska, čo predstavuje necelé pol percento (0,47 %) z registrovanej oficiálnej výmery lesov Slovenska.
Najväčšie vymapované lokality pralesov na Slovensku sú:

Stužica – 630ha - Bukovské vrchy

Poľana – 477ha - Poľana

Pilsko – 433ha - Oravské Beskydy

Padva – 427ha - Veľká Fatra

Sokol – 397ha - Slovenský raj

V zmysle metodiky mapovania sa segmenty v stave „A“ (takmer nedotknuté) rozprestierajú na ploche 3 292 ha, čo predstavuje 32,5 % výmery pralesových lokalít. Segmenty mierne ovplyvnené boli zaraďované do stavu „B“, pričom tvorili 65 % výmery pralesových lokalít (6 562 ha). Zvyšok predstavovali malé časti lesov nespĺňajúce kritéria pralesov alebo nelesné plochy prírodných alebo náhradných spoločenstiev. Takéto plochy pokrývali 264 ha, čo predstavuje 2,5 % výmery pralesových lokalít.
Z orografických celkov najväčšiu plochu zaberajú pralesy v pohorí Veľkej Fatry a to 1 520 ha. Najväčšie pralesové lokality sú v pohorí Bukovské vrchy, kde priemerná veľkosť pralesovej lokality je 172 ha. Pre úplnosť treba však povedať, že v tomto pohorí leží najväčšia pralesová lokalita – Stužica. Najviac pralesových lokalít bolo zaznamenaných v pohorí Ďumbierske Nízke Tatry. Lokality v tomto pohorí sú relatívne malých výmer, čo však svedčí o fragmentácií pralesov v tomto pohorí.

• 122 pralesových lokalít
• na výmere 10104 ha
• priemerná veľkosť cca 83 ha
• 19% z mapovanej plochy
• 0,47% lesov Slovenska - !!!
• 0,21 % výmery Slovenska
• najväčšia plocha pralesových lokalít vo Veľkej Fatre – 1520ha
• najväčšie pralesové lokality v Bukovských vrchoch (priemerná veľkosť – 172 ha)
• najviac pralesových lokalít v Ďumbierskych Tatrách - 15

Pralesové zvyšky

Projekt bol zameraný na identifikáciu všetkých pralesových lokalít, za ktoré sú vo všeobecnosti považované všetky pralesy s výmerou nad 25 ha. Nebolo cieľom projektu zmapovať všetky pralesové zvyšky (pralesy s výmerou pod 25 ha) v rámci celého Slovenska. Napriek uvedenému sme zmapovali všetky pralesové zvyšky v predvybratých lokalitách. Celkovo ich bolo identifikovaných 169 na výmere 1 527 ha, s priemernou veľkosťou približne 9 ha. Najviac pralesových zvyškov bolo vymapovaných v pohoriach Veľká a Malá Fatra a Ďumbierske Nízke Tatry. 
Na základe vyjadrení vedeckej rady projektu je možné za pralesy považovať aj niektoré pralesové zvyšky.  Hranica 25 ha bola zvolená na základe viacerých prác o vývoji pralesov a ich minimálnej veľkosti, ktorá umožňuje ich trvalejší vývoj a fungovanie základných prírodných procesov v podmienkach lesov mierneho pásma. Väčšina prác stanovuje minimálnu hranicu vyššie ako 25 ha. Pri identifikácii pralesov v Českej republike považujú za prales aj les na výmere menšej ako 25 ha, naopak v projekte na mapovanie pralesov v Rumunsku a Bulharsku považovali za prales, les s výmerou minimálne 50 ha.
V rámci tohto projektu bola akceptovaná pre prales aj nižšia výmera ako 25 ha a to pri špecifických typoch biotopov ako sú napr. lužné lesy,  rašeliniskové lesy, kyslomilné dubiny vzhľadom k ich  prirodzenej maloplošnosti ich výskytu a ich vzácnosti.
V prípade detailnejšieho skúmania pralesových zvyškov je predpoklad, že sa identifikujú mnohé ďalšie a to predovšetkým v územiach, ktoré neboli zahrnuté do mapovania v rámci tohto projektu už v procese prevýberu lokalít. Cieľom projektu bolo predovšetkým komplexné zmapovanie pralesov, tak ako boli zadefinované a teda lokalít vo veľkosti nad 25 ha.

(z mapovania, projekt bol zameraný na komplexné zmapovanie pralesových lokalít, pralesové zvyšky nie sú preto zmapované komplexne)

• 169 lokalít
• výmera 1527 ha
• priemerná veľkosť cca 9ha
• najviac Veľká a Malá Fatra, Ďumbierske Tatry

Prírodné lesy - potenciálne sekundárne pralesy

V rámci mapovania sa identifikovali aj časti mapovacích lokalít, ktoré v horizonte nasledujúcich 50 rokov môžu nadobudnúť charakter sekundárneho pralesa, v prípade že sa zachovajú priaznivé podmienky pre vývoj lesného ekosystému a nebudú narušené antropickou činnosťou.
Niektorí mapovatelia pri mapovaní brali túto kategóriu voľnejšie, stotožňovali ju s pojmom prírodný les a preto nie všetky lesy zaradené v rámci mapovania do tejto kategórie sú schopné v horizonte 50-tych rokov nadobudnúť charakter sekundárneho pralesa. Napriek tomu podstatná väčšina týchto lesov sú veľmi hodnotné prírodné lesy s viacerými charakteristikami pralesov.
V rámci projektu bolo zamapovaných 14 657 ha týchto lesov v 649 segmentoch. Pre tieto lesy nebola povinnosť vypĺňať kompletný mapovací formulár a preto k týmto lesom nie sú k dispozícií podrobnejšie dáta.
Dôvody nezaradenia do pralesov sú vo formulároch uvedené slovne a ich štatistické vyhodnotenie si bude vyžadovať podrobnejšie spracovanie. Projekt nebol zameraný na komplexné zmapovanie takýchto lesov a preto je isté, že takéto lesy sa vyskytujú aj mimo predvybratých a mapovaných plôch.

Pralesové lokality a ich ochrana

Prekryv s 5. stupňom ochrany

• 55 leží celkom (> 90%)
• 16 prevažná časť (66 - 90 %)
• 10 čiastočne  (1 - 66 %)
• 41 území leží mimo (0%)
• celkovo 6974 ha je v 5. stupni ochrany, t.j.69 %
• najviac lokalít, ktoré vôbec nie sú chránené v 5. stupni ochrany je v Ďumbierskych Nízkych Tatrách - 11 na výmere 722 ha a následne v Kráľovoholských Nízkych Tatrách - 9 na výmere 392 ha
• najväčšia lokalita, ktorá nie je chránená v 5. stupni ochrany je Smrekovica vo Veľkej Fatre s výmerou 168 ha, následne lokalita Chmelienec v Kráľovoholských Nízkych Tatrách na výmere 147 ha a Drastvica v Štiavnických vrchoch takisto na výmere 147 ha

Prekryv lokalít pralesov s SCI (Územia európskeho významu)

• 112 v existujúcich územiach
• 6 v navrhovanom doplnení podľa ŠOP SR
• 4 mimo (Radzim, Dolný Chlm, Biely kameň, Skalnatá)

Prekryv s VCHÚ (Veľkoplošne chránenými územiami)

• 71 v Národných Parkoch a ich ochranných pásmach (v OP len 1)
• 24 v Chránených krajinných oblastiach - CHKO
• 27 nie je vo VCHÚ

Typy biotopov v pralesových lokalitách

Jednou z dôležitých zisťovaných charakteristík je typ biotopu, ktorý bol zároveň determinantom pre vymedzovanie segmentov.
Okrem samotného typu biotopu sa zaznamenávali aj pokryvnosti etáži (v biologickom zmysle), drevinové zloženie podľa etáži v percentách pokryvností a dominantné druhy vyšších rastlín s jednoduchou trojškálovou stupnicou pokryvnosti. Z týchto dát je možné do veľkej miery posúdiť, či biotopy, resp. ich komplexy boli vyčlenené správne.
V rámci mapovania pralesov bolo možné biotopy zaznamenávať aj v komplexoch biotopov. V komplexoch lesných biotopov so 4 typmi biotopov bolo zaznamenaných 10 segmentov, 75 segmentov s tromi typmi biotopov, 144 segmentov s dvomi typmi biotopov a 175 segmentov s jedným typom biotopu. Jeden typ biotopu bol najčastejšie zaznamenaný pri smrekových lesoch čučoriedkových – Ls9.1, čo je logické vzhľadom k tomu, že tento typ biotopu sa zvyčajne vyskytuje zonálne a prakticky už do neho nezasahujú lesné typy biotopov z nižších polôh. Niekedy sa vyskytol ešte v komplexe s vysokobylinnými smrečinami – Ls9.2.
Samotné pralesové lokality zvyčajne nepresahovali viac ako 2 lesné vegetačné stupne a  iba zriedkavejšie zasahovali do výrazne rôznych podloží, ktoré by podmieňovali existenciu rôznych typov biotopov a preto sa v rámci jednej pralesovej lokality vyskytovalo najviac 7 lesných typov  biotopov. Jedná sa však iba o jednu lokalitu (Poľana).

Graf zastúpenia typov biotopov a formačných skupín lesov v lokalitách pralesov

Z hľadiska výskytu jednotlivých typov biotopov v pralesových lokalitách na Slovensku, výrazne dominuje formačná skupina bukových lesov (viac ako 52 %) a následne formačná skupina smrekových lesov (cca 29 %). Pomerne výrazne sú tiež zastúpené lipovo-javorové sutinové lesy (takmer 8 %). Lesné typy formačných skupín dubových, dubovo-hrabových a lužných lesov boli dlhodobo pod výrazným vplyvom rôznych narušení spôsobených človekom. Ostatné typy lesných biotopov sú na Slovensku prirodzene vzácne a preto sa z nich zachovalo aj málo pralesov.

Pokryvnosť typov biotopov (podľa mapovania pralesov) v rámci lokalít pralesov

NBU - nelesné biotopy - neprirodzené	10,3 ha
NP - nemapované plochy	37,7 ha
NBP - nelesné biotopy - prirodzené	44,8 ha
Kr10 - Kosodrevina	20,8 ha
Ls2.1 - Dubovo-hrabové lesy karpatské	195,2 ha
Ls3.1 - Teplomilné submediteránne dubové lesy	68,1 ha
Ls3.52 - Sucho a kyslomilné dubové lesy	19,9 ha
Ls1.2 - Dubovo-brestovo-jaseňové nížinné lužné lesy	114,2 ha
Ls1.3 - Jaseňovo-jelšové podhorské lesy	17,1 ha
Ls7.4 - Slatinné jelšové lesy	186,8 ha
Ls7.2-3 - Rašeliniskové lesy (borovicové a smrekové)	17,1 ha
Ls5.1 - Bukové a jedľovo-bukové kvetnaté lesy	3019,3 ha
Ls5.2 - Kyslomilné bukové lesy	205,4 ha
Ls5.3 - Javorovo-bukové horské lesy	771,3 ha
Ls5.4 - Vápnomilné bukové lesy	1263,2 ha
Ls4 -    Lipovo-javorové sutinové lesy	770,5 ha
Ls6.2 - Reliktné vápnomilné borovicové a smrekovcové lesy	237,3 ha
Ls8 -    Jedľové a jedľovo-smrekové lesy	184,0 ha
Ls9.1 - Smrekové lesy čučoriedkové	2129,9 ha
Ls9.2 - Smrekové lesy vysokobylinné	712,5 ha
Ls9.3 - Podmáčané smrekové lesy	23,1 ha
Ls9.4 - Smrekovcovo-limbové lesy	55,5 ha
Spolu	10104,2 ha

Vyššie zastúpenie lipovo-javorových sutinových lesov, ale aj javorovo-bukových horských lesov v pralesoch Slovenska je možné vysvetliť skutočnosťou, že v minulosti boli tieto typy lesov ťažie prístupné a v súčasnosti sú prevažne zaradené do kategórie ochranných lesov a ich exploatácia je v porovnaní s ďalšími typmi výrazne nižšia. V tomto ohľade je potrebné pripomenúť, že týmito typmi biotopov sa podrobnejšie nezaoberal ani výskum, pričom sa však zdá sa, že sú zaujímavým fenoménom západných Karpát.
V rámci predvybratých lokalít vysoký podiel tvorili smrekové lesy, v rámci mapovania však práve z tejto formačnej skupiny vypadlo najväčšie množstvo lokalít a aj najväčšia mapovaná plocha.  Toto je dôsledok viacerých príčin. Tieto lesy boli v Západných Karpatoch značne využívané, alebo ovplyvnené pastvou, ale aj samotnou exploatáciou lesov. Do mnohých z predvybratých lokalít však bolo zasiahnuté len v nedávnej minulosti resp. v posledných rokoch, kedy sa zlepšili možnosti ťažby v týchto lesov a to intenzívnou výstavbou lesných ciest a zmenou  vlastníckych pomerov, ale aj v dôsledku legislatívnych zmien, resp. nejasnosti legislatívy a v neposlednom rade aj zlepšovaním technologických možností lesnej prevádzky. Smutným príkladom takto poznačených lesov sú severné svahy hlavného hrebeňa Kráľovoholských Nízkych Tatier (len počas mapovania bolo vyťažených x ha na mapovacích lokalitách).
Pri smrekových, ale čiastočne aj pri bukových lesoch treba spomenúť, že vo väčšej miere sa pralesy začali za rezervácie vyhlasovať až v sedemdesiatych rokoch minulého storočia, a to predovšetkým z podnetu lesnej prevádzky a lesníckeho výskumu. Za prírodné rezervácie sa vyhlasovali lesy s pralesovou štruktúrou, kde prevažovalo v tom čase vývojové štádium optima. V súčasnosti práve mnohé tieto rezervácie prechádzajú do štádia rozpadu, čo je niekedy  nesprávne interpretované ako ich zánik.
Za zmienku stojí aj vysoké zastúpenie biotopu slatinných jelšových lesov - približne 187 ha. Ide však o  iba o jednu pralesovú lokalitu Šúr, ktorá je jedinečná v širšom celoeurópskom kontexte. Prirodzené slatinné jelšiny takéhoto typu a rozsahu sa už inde v Európe nezachovali (nezahŕňajúc vychodoeurópske typy slatinných jelšín, ktoré sú rozdielne typy) a preto by zachovanie tohto jedinečného územia malo byť záujmom celej spoločnosti.

Pralesové lokality vo vzťahu k nadmorskej výške

• najväčšie výškové rozpätie v pralesovej lokalite 800 m vo Veľkom Gápli - Dolinách v Ďumbierskych Nízkych Tatrách, nasleduje lokalita Padva vo Veľkej Fatre s rozpätím 611m
• pralesových lokalít s výškovým rozpätím viac ako 500m je 14
• najvyššia nadmorská výška pralesovej lokality je 1700 m n.m. v Kôprovej doline vo Vysokých Tatrách
• najnižšie položenou pralesovou lokalitou je Šúr v Podunajskej rovine vo výške cca 125 m n.m.

Pralesové lokality vo vzťahu k priemernému sklonu lokalít

• najvyšší priemerný sklon lokality je 35,92° v lokalite Stratenec v Malej Fatre, nasleduje lokalita Kraľovianska kopa vo Veľkej Fatre s priemerným sklonom lokality 35,56°
• najnižší priemerný sklon má lokalita Šúr v Podunajskej rovine

Pralesové lokality vo vzťahu k expozícii

Najhrubšie stromy

Množstvo hrubých stromov bolo zisťované v 5. stupňovej škále v rámci celého segmentu. Hrubé stromy boli prevažne v najvyššej množstevnej kategórii, čo je dokumentované vo vybratej oblasti stredného Slovenska.

Podobne ako pri hrubom odumretom dreve aj tu sa zisťovala rovnomernosť distribúcie hrubých stromov v rámci segmentu.
Obdobne aj táto charakteristika môže byť podrobnejšie geoštatisticky skúmaná vo vzťahu k ostatným zisťovaným charakteristikám.
V rámci drevinového zloženia každého segmentu bola tiež zisťovaná prítomnosť jednotlivých drevín v charkteristikách:  hrubé stromy, odumreté drevo a stromy blízko fyzického veku. V rámci najhrubších jedincov bola možnosť zaznamenať obvod najhrubšieho identifikovaného jedinca.  Zoznam troch najhrubších jedincov z každého druhu dreviny podľa lokalít uvádza nasledovná v tabuľka.

- najhrubšie stromy - obvody vo výške 1,3m namerané počas mapovania

Názov lokality	Druh stromu	Obvod cm	Hodnotenie segmentu
Becherovska javorina	Acer pseudoplatanus	620	C
Mláčik	Fagus sylvatica	620	B
Stráže	Quercus petraea	550	B
Poľovnícky les	Quercus robur	550	B
Kľak - Chládkovo	Abies alba	540	C
Stráže	Quercus cerris	520	B
Horný les	Quercus robur	520	B
Chmelinec	Abies alba	500	B
Motrogon	Acer pseudoplatanus	500	B
Poľovnícky les	Populus canescens	500	B
Mláčik	Acer pseudoplatanus	489	B
Horný les	Populus nigra	485	B
Klenovský Vepor	Abies alba	480	A
Boky	Quercus petraea agg.	470	A
Suchý vrch - Radovo	Picea abies	450	A
Kôprová dolina	Pinus cembra	450	A
Biely kameň	Fagus sylvatica	442	B
Drastvica	Fagus sylvatica	441	B
Myjava	Salix alba	441	B
Veľká skala	Ulmus laevis	440	B
Kašivárová	Quercus petraea	436	B
Veľká skala	Tilia cordata	425	B
Kornietová	Picea abies	420	A
Čierny kameň	Picea abies	420	A
Jedlinka	Ulmus glabra	409	A
Drastvica	Fraxinus excelsior	401	A
Dolný Chlm	Fraxinus excelsior	470	B
Háj	Populus nigra	400	B
Háj	Quercus robur	400	B
Drastvica	Quercus petraea agg.	391	B
Horný les	Fraxinus angustifolia	380	B
Kyjovský prales	Fraxinus excelsior	380	A
Nadrlenisko	Pinus sylvestris	380	C
Suť	Quercus petraea agg.	367	B
Horný les	Fraxinus angustifolia	350	B
Háj	Fraxinus angustifolia	350	B
Horný les	Ulmus laevis	350	B
Háj	Ulmus laevis	350	B
Bútľavka	Acer platanoides	345	A
Boky	Quercus cerris	338	A
Myjava	Acer platanoides	335	B
Šenkova seč	Pyrus communis	331	B
Dranec	Ulmus glabra	320	B
Šenkova seč	Acer platanoides	305	B
Šúr	Alnus glutinosa	300	B
Nadrlenisko	Alnus glutinosa	300	B
Horný les	Populus alba	300	B
Palotská jedlina	Ulmus glabra	300	B
Galmuská tisina	Larix decidua subsp. decidua	296	B
Boky	Carpinus betulus	274	A
Furkotská dolina	Pinus cembra	272	B
Baranec	Larix decidua	265	B
Furkotská dolina	Larix decidua	264	B
Drastvica	Carpinus betulus	255	B
Tuchyňa	Tilia cordata	252	C
Poľovnícky les	Alnus glutinosa	250	B
Zrubiská	Pinus sylvestris	250	B
Drastvica	Tilia cordata	244	A
Šenkova seč	Populus nigra	240	B
Tuchyňa	Acer campestre	204	C
Baranec	Pinus cembra	200	B
Šenkova seč	Populus alba	192	B
Poľana	Sorbus aucuparia	190	B
Šenkova seč	Acer campestre	185	B
Tuchyňa	Sorbus aria	182	C
Baba - Pálenica	Sorbus aucuparia subsp. aucuparia	177	A
Drastvica	Cerasus avium	172	A
Veľká Vápenica	Sorbus aucuparia	170	A
Padva	Pinus sylvestris	160	B
Padva	Taxus baccata	160	B
Kláštorná hora	Tilia platyphyllos	152	B
Pieniny - Holica	Tilia platyphyllos	144	B
Rokoš	Sorbus aria	138	B
Drastvica	Sorbus torminalis	130	B
Túfna	Taxus baccata	130	B
Veľká skala	Betula pendula	126	B
Rokoš	Taxus baccata	126	B
Drastvica	Acer campestre	120	B
Kľak - Chládkovo	Salix caprea	103	B
Suť	Hedera helix	72	B

Tieto charakteristiky priniesli zaujímavé výsledky. V niektorých lokalitách sme namerané obvody konfrontovali aj zisťovaním veku napríklad na prepílených stromoch na lesníckych chodníkoch, na spílených stromoch alebo pňoch, prípadne aj navŕtaním niekoľkých vybraných jedincov Presslerovým nebožiecom. Ako vidieť aj z priloženej tabuľky, tak najhrubšie jedince sa zvyčajne identifikovali v častiach nejakým spôsobom narušených alebo častokrát na okraji pralesových lokalít, kde získali pozíciu výhodnú pre rýchly rast. Aj skúmanie veku potvrdilo, že najhrubšie jedince zvyčajne nie sú najstaršie a pomerne vysokú diferenciáciu identifikovaných vekov pri takmer totožných hrúbkach. Skúmanie veku Presslerovým nebožiecom bolo zamerané len na identifikáciu pralesových lokalít pri problematických lokalitách (zistenie veku a jeho rozptylu) a preto aj vyššie uvedené zistenia nie sú reprezentatívne. Toto náhodné zisťovanie však potvrdilo, že vzťah medzi hrúbkou stromov a ich vekom v pralesových lokalitách nie je lineárny a vyžaduje si ďalšie skúmanie.

Vývrt Presslerovým nebožiecom za účelom zisťovania veku stromu

Sprístupnenie pralesových lokalít

Sprístupnenie lokalít bolo zisťované slovným opisom. Okrem toho sa zisťovalo sprístupnenie na segment štyrmi typmi sprístupnenia (akákoľvek cesta pretínajúca segment, akákoľvek cesta prechádzajúca okrajom lokality, turistická značená trasa alebo akýkoľvek iný typ chodníka).
Len 11 pralesových lokalít je bez sprístupnenia – t.j. lokalitou neprechádza, a to ani v tesnej blízkosti žiadna cesta ani akýkoľvek chodník (je však možné, že nie všetky chodníky museli byť identifikované).
Cez alebo okrajom polovicou pralesových lokalít (63) prechádza nejaký typ cesty (vrátane zanikajúcich). Ostatné sú momentálne prístupné len chodníkom (okrem už vyššie uvedených 11).
Viaceré pralesové lokality sa zachovali práve preto, že neboli doteraz sprístupnené. Zo skúseností z mapovania tiež vyplýva, že na viacerých lokalitách, ktoré boli v minulosti sprístupnené sa prales nezachoval a to napriek tomu, že pre súčasné technológie ťažby a približovania sú tieto lesy momentálne nesprístupnené. Niektoré z dnešného pohľadu neprístupné alebo ťažko prístupné lokality boli v minulosti poškodené práve ťažbami, kde sa do značnej miery využívali gravitačné metódy približovania. Niektoré lokality naopak ostali v minulosti bez povšimnutia, nakoľko boli ťažko spracovateľné a to predovšetkým lesy na sutinách. Mnohé z týchto lokalít sú momentálne sprístupnené, ale pre ich sutinový ráz zaraďované do ochranných lesov a dlhé desaťročia zostali bez ľudských zásaov. Týmto spôsobom sa dá vysvetliť vyššia miera zastúpenia sutinových lesov v pralesových lokalitách.