25. január 2021
Občianske združenie PRALES realizujeme projekt „Chceme lepšiu a efektívnejšiu ochranu prírody“. Jeho súčasťou je aj prehodnotenie národnej sústavy chránených území. V rámci tohto procesu sa pozeráme na vymedzenie chránených území, predmety ich ochrany, súčasný stav a ich perspektívu. Osobitnú pozornosť venujeme reprezentatívnosti súčasnej sústavy a čiastočne aj je konektivite napr. vo vzťahu k migrácii živočíchov. Výsledkom sú návrhy na úpravu hraníc existujúcich chránených území (zmenšenie alebo rozšírenie), návrhy na ich zonáciu, návrhy nových chránených území, návrhy na zrušenie chránených území, návrhy na zmenu kategórie či predmetu ochrany.
Aký je náš návrh pre Nízke Tatry?
Masívna ťažba dreva, výstavba desiatok kilometrov dočasných či trvalých približovacích lesných ciest a pomerne rozsiahla aplikácia chemických látok v národnom parku Nízke Tatry od r. 2004 výrazne poškodila prírodné hodnoty tohto územia a to najmä v jeho východnej časti od sedla Čertovica po sedlo Popová (Kráľovohoľské Nízke Tatry). V rámci prehodnotenia tohto územia preto navrhujeme východnú časť prekategorizovať na prírodný park Nízke Tatry s 2. stupňom ochrany, v rámci ktorého by boli vyčlenené najcennejšie časti do zón s najprísnejšou ochranou (napr. masív Kráľovej hole, Veľká Vápenica, Veľký Bok). Cieľom ochrany prírodného parku by bola, okrem prísnej ochrany zostávajúcich cenných lokalít (cca 7 770 ha), aj postupná cielená a štátom podporovaná obnova prirodzenosti lesných biotopov, ktoré boli výrazne zmenené v dôsledku dlhodobého obhospodarovania. Išlo by o dočasnú intervenciu (B-zóna prírodného parku – cca 7 100 ha) alebo trvalo využívané lesy. Na nelesných biotopoch by mali byť zachované a podporené vhodné poľnohospodárske postupy, ktoré by udržateľným spôsobom udržiavali alebo zvyšovali biodiverzitu. Celová výmera prírodného parku by bola cca 32 466 ha.
V západnej časti by mal byť zachovaný národný park s výmerou cca 56 530 ha s rozsiahlou bezzásahovou A-zónou (cca 53 %) a prechodnou zónou B – zóna (cca 10%). V porovnaní so súčasnou výmerou národného parku by bola jeho plocha redukovaná o cca 16 300 ha (menej o cca 22%).
Podobne aj plocha ochranného pásma národného parku by mala byť znížená o 64 860 ha (menej o cca 59%) na cca 45 300 ha. Redukciu navrhujeme najmä v oblastí Horehronia (Horehronského podolia), okolí Banskej Bystrice (Zvolenská kotlina), Jasenia, Liptovskej Tepličky, Kráľovej Lehoty a Ružomberka (Liptovskej kotliny). Z ochranného pásma by mali byť vyčlenené aj všetky zastavané územia teda intravilány obcí. To podstatným spôsobom zjednoduší život miestnym komunitám pri vybavovaní rôznych povolení. Samozrejme najcennejšie časti tohto priestoru (najmä mokrade, druhovo bohaté lúky a pasienky, zachovalé vodné toky) zostanú alebo budú chránené formou maloplošných chránených území, v prípade potreby aj s vyčleneným ochranným pásmom.
Špecifické postavenie budú mať silno urbanizované časti v priestore rekreačných stredísk v okolí Chopku a Demänovskej doliny. Tie sú navrhnuté do D-zóny národného parku tak, aby sa zabránilo ich ďalšiemu plošnému rozvoju. Rozloha tejto zóny je cca 128 ha a zahŕňa aj osady Železnô a Magurka.
Cieľom ochrany národného parku by mala byť ochrana prírodných procesov na čo najväčšej ploche, usmernené rekreačné využívanie bez ďalšieho rozširovania či budovania nových kapacít na území národného parku, ďalej vedecký výskum, prírode blízke obhospodarovanie a trvalo udržateľné využívaných lesov. Na nelesných biotopoch by mali byť zachované alebo podporené vhodné poľnohospodárske postupy. Cieľom ochranného pásma by malo byť zabránenie ,,živelnej“ urbanizácie, zachovanie a podpora vhodných poľnohospodárskych postupov a zachovanie konektivity pre migráciu veľkých stavovcov najmä smerom na Veľkú Fatru, Poľanu, Veporské vrchy a Starohorské vrchy. Na západnom okraji územia by mali byť na ochranu území európskeho významu vyhlásené dva menšie zónované prírodné parky – Zvolen (cca 2 604 ha) a Baranovo (cca 875 ha).