03. jún 2021
Občianske združenie PRALES vypracovalo návrh reformy ochrany prírody a krajiny na Slovensku, ktorý touto formou predkladá na širšie verejné pripomienkovanie.
V rámci reformy ochrany sa navrhujú významné koncepčné a systémové zmeny v zabezpečení ochrany prírody a krajiny na Slovenku:
V rámci návrhu sme predstavili aj víziu, ako by mala byť zabezpečená ochrana prírody a krajiny do roku 2030.
Sústava chránených území na Slovensku bola prehodnotená a vznikla komplexná sieť vzájomne prepojených chránených území, ktorá nadväzuje na chránené územia aj v okolitých krajinách. Jej veľkosť je primeraná na to, aby chránila biodiverzitu a poskytovala aj ďalšie sociálno-ekonomické benefity. Do chránených území sú zahrnuté všetky najzachovalejšie časti slovenskej prírody, zároveň je reprezentatívna, koherentná a efektívna. Tvoria ju veľkoplošné aj maloplošné chránené územia, rôznych kategórií a uplatňujú sa v nich rôzne typy manažmentov, ktoré sú však v súlade s cieľmi chránených území. Systém ochrany prírody je pre verejnosť zrozumiteľný. Do chránených území je zaradených min. 30% územia SR a z toho je minimálne jedna tretina prísne chránená. Vo všetkých chránených územiach je hlavným cieľom ochrana prírody. Chránené územia plnia aj iné ciele a funkcie, ale v prípade konfliktov je ochrana prírody prioritou.
Prepojenie chránených území je zabezpečené prostredníctvom prvkov územného systému ekologickej stability (najmä biokoridorov), ktorý je záväzným podkladom pre procesy územného plánovania.
Všetky chránené územia sú efektívne spravované a manažment v nich sa vykonáva podľa platných programov starostlivosti. Správy chránených území majú dostatočné personálne kapacity a vedia získať aj dostatok finančných prostriedkov na svoju činnosť. Správy CHÚ spolupracujú s vlastníkmi a užívateľmi pozemkov, samosprávami, vedecko-výskumnými inštitúciami, podnikateľmi, MVO a inými záujmovými skupinami. Chránené územia prispievajú k regionálnemu rozvoju, ktorý nie je v rozpore s cieľmi CHÚ.
Národné parky sú samostatné právne subjekty a patria priamo pod MŽP SR. Spravujú všetky štátne pozemky (lesné aj nelesné, vrátane vôd a jaskýň) na území NP. Všetky národné parky majú schválené zonácie. A - zóny tvoria prísne chránené bezzásahové územia. V B - zónach sa uplatňuje špecifický manažment zameraný na prípravu na preradenie do zóny A v priebehu 10-30 rokov. V C - zónach sa uplatňuje udržateľný manažment v súlade s cieľmi CHÚ (napr. prírode blízke obhospodarovania lesov). D- zónu tvoria zastavané a človekom intenzívne využívané územia. Zóny A+B zaberajú minimálne 75% územia NP. Pri riadení a rozhodovaní sa uplatňuje participatívny manažment, všetky národné parky majú Rady NP, tvorené zástupcami obcí, vlastníkov a užívateľov pozemkov, podnikateľov a iných záujmových skupín. Národné parky majú aj vedecké rady, ktoré pomáhajú správe NP pri riešení odborných problémov spojených s ochranou prírody. Národné parky pôsobia v rámci svojej územnej pôsobnosti ako prvostupňové orgány štátnej správy. Všetky národné parky spĺňajú kritéria IUCN na kategóriu II národný park.
Správy prírodných parkov sú organizačnými zložkami ŠOP SR, majú však posilnené právomoci a vlastný rozpočet. Všetky prírodné parky majú schválené zonácie. A a B- zóna sa vyskytuje na menšej časti ako pri národných parkoch. Väčšina územia je zaradená do zóny C a uplatňuje sa tu udržateľný manažment v súlade s cieľmi CHÚ. Správy prírodných parkov spravujú štátne pozemky na časti CHÚ, kde je uplatňovaný bezzásahový manažment alebo dočasný špecifický ochranársky manažment (A+B zóny, prírodné rezervácie v územnej pôsobnosti). Správy prírodných parkov sú taktiež prvostupňové orgány štátnej správy v oblasti ochrany prírody v rámci svoje územnej pôsobnosti.
Ústredie Štátnej ochrany prírody SR funguje ako metodické centrum v oblasti ochrany prírody a krajiny na celom území SR, poskytuje pomoc a poradenstvo MŽP SR, národným parkom, VÚC a obciam. Zároveň koordinuje činnosť správ prírodných parkov. Organizačnou zložkou ŠOP SR je aj Správa slovenských jaskýň, ktorá plní funkciu celoslovenského metodického odborného centra pre otázky jaskýň. Ústredie ŠOP SR je pri otázkach celoslovenského významu prvostupňovým orgánom štátnej správy a odvolacím orgánom v prípadoch, keď v prvom stupni konajú správy prírodných parkov.
Ochranu krajiny a jej hodnôt (ako krajinný obraz, charakteristický vzhľad krajiny, krajinný ráz) zabezpečujú vyššie územné celky. VÚC v rámci prípravy územných plánov identifikujú a vyhlasujú chránené krajinné oblasti, kde sú stanovené záväzné regulatívy pre zachovanie charakteristického vzhľadu krajiny, ako aj tradičnej architektúry. V CHKO sa podporuje uplatňovanie tradičného obhospodarovania, ktoré umožňuje zachovať charakteristický vzhľad krajiny. VÚC v rámci svojho územia (mimo intravilánov obcí) vyhlasujú aj chránené stromy a zabezpečujú starostlivosť o ne.
V intravilánoch obcí zabezpečujú ochranu prírody obce. Za týmto účelom zriaďujú obecné chránené územia a vyhlasujú aj chránené stromy a zabezpečujú starostlivosť o ne.
Mimo chránených území sa uplatňuje bežné obhospodarovanie v zmysle požiadaviek príslušnej legislatívy (poľnohospodárskej, lesníckej, ...). Podmienky na bežné obhospodarovanie však podporujú ochranu prírody a zachovanie biodiverzity.
Ľudia si cenia a chránia prírodu a krajinu pre jej vnútorné hodnoty, ako aj pre skutočnosť, že podstatne prispieva k udržiavaniu a zlepšovaniu zdravia, životnej úrovne, pohody, prosperity a kvality života.
Celý dokument si môžete stiahnuť na tomto linku.
Vaše pripomienky očakávame do 30.8.2021.
Dokument bol vypracovaný v rámci projektu „Chceme lepšiu a efektívnejšiu ochranu prírody“. Projekt je podporený z programu ACF - Slovakia, ktorý je financovaný z Finančného mechanizmu EHP 2014-2021. Správcom programu je Nadácia Ekopolis v partnerstve s Nadáciou otvorenej spoločnosti Bratislava a Karpatskou nadáciou