Mŕtve drevo

Obr.1 Hrubá mŕtva drevná hmota v pokročilom štádiu rozkladu je neklamným dôkazom dlhodobého nenarušeného vývoja pralesa. NPR Stužica (foto: M. Wiezik).

Jedným z charakteristických znakov pralesa je prítomnosť veľkého množstva mŕtveho dreva. Pričom samotný termín „mŕtve drevo“ nie je celkom presný, ale z dôvodov zrozumiteľnosti a jednoduchosti sa všeobecne používa. Ak by sme chceli byť presnejší, tak by sme mali hovoriť o rozkladajúcom sa dreve odumretých stromov a drevnatých rastlín alebo ich častí. Je potrebné si uvedomiť, že v skutočnosti aj živý strom  je tvorený z viac ako 90% odumretými pletivami. Živé bunky  sa nachádzajú len v najvrchnejšej vrstve dreva a lyka. Termín „mŕtve drevo“ sa však používa až v spojitosti s rozkladnými procesmi a zahŕňa sucháre, štompy, na zem padnuté stromy, odumreté konáre a podobne.  

V pralesoch je mŕtve drevo prítomné neustále, aj keď počas jednotlivých vývojových fáz pralesa sa jeho množstvo a vlastnosti dynamicky menia. Najmenej je zastúpené v štádiu optima (40-80 m3.ha-1), naopak najviac v štádiu rozpadu (200 – 450 m3. ha-1), v priemere sa zásoba mŕtveho dreva v prirodzených podmienkach stredoeurópskych pralesov pohybuje okolo 120 m3.ha-1.

Obr. 3 Stojace mŕtve drevo je kvalitatívne osobitá kategória. V porovnaní s ležiacim mŕtvym drevom je suchšie, viac oslnené a rozkladá sa pomalšie. Zväčša sú naň viazané špecializované saproxylické druhy. NPR Stužica (Foto © M. Wiezik

Mŕtve drevo plní v lesnom prostredí významné funkcie. Pôsobí ako dôležitý faktor ovplyvňujúci mikroklímu, spevňuje svahy a zabraňuje erózii pôdy, je významným substrátom pre regeneráciu drevín. V hmote dreva je viazané veľké množstvo organických a minerálnych látok, ktoré sú prostredníctvom postupného rozkladu uvoľňované do prostredia. Mŕtve drevo zohráva významnú úlohu v blokovaní (retencii) CO2. Najvýraznejšiu funkciu plní najmä v spojitosti so zvyšovaním heterogenity (zložitosti) prostredia, vytváraním špecifických substrátov a mikrohabitatov, ktoré sú základom vysokej biodiverzity viazanej na mŕtve drevo.

Mŕtve drevo je veľmi dynamickým systémom s neustále sa meniacimi vlastnosťami. Tie vyplývajú najmä z polohy dreva (stojace vs. ležiace) a štádia rozkladu.

Odumieranie drevín a vznik mŕtveho dreva je prirodzený proces charakteristický pre lesné spoločenstvá. Odumretím stromu sa modifikujú podmienky v blízkom okolí, najmä svetelný režim, vlhkosť, dostupnosť živín a pod.

Obr. 2 Mŕtve drevo je veľmi dynamický a diverzifikovaný substrát, výrazne zvyšujúci ekologickú heterogenitu prostredia. Jednotlivé časti kmeňa môžu mať kontrastne odlišné vlastnosti v dôsledku čoho môžu hostiť špecifické spoločenstvá saproxylických organizmov. NPR Stužica (Foto © M. Wiezik)

Nastáva postupný rozklad pletív a uvoľňovanie živín do pôdy. Na rozklade sa podieľa obrovské množstvo organizmov vrátanie stoviek druhov húb a hmyzu. Po odumretí dreviny je drevná hmota obsadzovaná a rozkladaná rôznymi skupinami organizmov. Hovoríme o tzv. dekompozičnej kaskáde, ktorá je typická zákonitým striedaním druhov. Spolu s hubami spúšťajú rozklad dreva rôzne druhy hmyzu schopné žiť pod silne prichytenou kôrou alebo vytvárať chodby v surovom nerozloženom dreve. Tieto sú neskôr nahradzované druhmi viazanými na stále viac rozložené drevo, napokon celý proces ukončujú organizmy žijúce v drevnej drti. Rozklad dreva, ktorého výsledkom je úplná mineralizácia drevnej hmoty a navrátenie živín viazaných v dreve do lesného ekosystému, trvá 20 – 180 rokov.  Počas tejto doby mŕtve drevo osídľujú a využívajú stovky rôznych druhov, ktoré sumárne radíme medzi saproxylické organizmy (organizmy viazané na mŕtve drevo).

Viac ako tretina lesných živočíchov a viac ako polovica druhov húb rastúcich v lesoch je priamo viazaná na mŕtve drevo v rôznom štádiu rozkladu.

Väzba živočíchov na mŕtve drevo