Ekoturizmus

Ekoturizmus, zážitkový a vedecký turizmus sa snaží podnecovať a využívať záujem verejnosti o prírodu, pri súčasnom obmedzení negatívnym zásahov do životného prostredia, ktoré turistický ruch prináša. Cieľom týchto foriem turizmu je zabezpečenie rozvoja regiónov so zachovalou prírodou tak, aby táto aj naďalej zostala zachovaná.
Ekoturizmus môže byť vhodnou alternatívou voči exploatácií území (napr. ťažbou dreva a nerastných surovín) a voči deštrukčným formám rozvoja rekreácie a turizmu (napr.výstavba lyžiarskych stredísk, golfových ihrísk). Vhodné je ho rozvíjať najme v tých regiónoch, kde chránené územia prinášajú určité obmedzenia vo využívaní krajiny, aby úžitky ktoré plynú z turistického ruchu tieto obmedzenia vykompenzovali. V prípade dobrého nadstavenia by ekoturizmus  mohol prispieť k systematickej  ochrane prírody.
Pralesy s prírodnými procesmi nepoznačenými ľudskou činnosťou sú potenciálom, ktorý by sa dal využiť na rozvoj ekoturizmu. Na Slovensku však tento potenciál nie je dostatočne využívaný. Viacero lokalít je neprístupných pre verejnosť a nefunguje tam ani platená sprievodcovská služba. V prípade sprístupnených lokalít chýba propagácia či informácie o hodnote lokality. Najvypuklejším príkladom sú Karpatské bukové pralesy zapísané do zoznamu svetového dedičstva UNESCO kde nielen propagácia a informácie sú nedostatočné, ale na viacerých miestach tam prebieha ťažba dreva.
Aby sa dalo zhodnotiť možnosti využitia pralesov pri trvalo-udržatelnom rozvoji, dalo FSC Slovensko spracovať pilotnú modelovú štúdiu pre vybraný región východného Slovenska.

Modelová štúdia „Karpatské bukové pralesy - možnosti turistického využitia“ je zameraná hlavne na lokality svetového dedičstva UNESCO, obsahuje však aj odporúčania  pre národnú úroveň zhrnuté do nasledovných bodov:

1. Zaviesť systém monitoringu a manažmentu dopadov turizmu na danú prírodnú lokalitu, resp. zavedenie procesu stanovenia únosnosti územia, monitoringu dopadov s ich priebežným posudzovaním a s následnou spätnou väzbou, manažérskymi opatreniami v prípade, že únosnosť bude dosiahnutá alebo prekročená a dopady presiahnu stanovené limity.

2. Zaviesť interpretáciu prírodného dedičstva ako jeden z hlavných spôsobov komunikácie správ chránených území s verejnosťou. Z hľadiska turizmu má interpretácia význam najmä v tom, že ak je dobre robená, tak aj z málo významnej veci (napríklad zo zdanlivo nezaujímavej pamiatky, lokality či objektu) spraví turisticky atraktívny fenomén. V prípade pralesov je význam interpretácie veľmi veľký, pretože pre obyčajného návštevníka, neodborníka, je prales veľmi často iba obyčajným lesom a nie turistickou atrakciou. Interpretačné metódy by návštevníkov mali nielen informovať, ale ich aj vzdelávať, vysvetliť im podstatu a hodnotu danej lokality a jej kontext a tak prispieť k zvýšeniu povedomiu o danej lokalite a zmysle jej ochrany. Návštevník, ktorý je takto „zasvätený“ do lokality, sa potom správa inak, z hľadiska ochrany prírody vhodnejšie.  Interpretácia navyše vytvára podmienky pre služby a produkty v turizme, najmä sprievodcovanie, predvádzanie aktivít, prevádzka návštevníckych stredísk, vytváranie intepretačných materiálov a pod., t.j. prispieva k vytváranie pracovných príležitostí a teda k spoločensko-ekonomickému rozvoju daného regiónu. o zvyšuju hodnotu chránenej lokality v očiach domácich obyvateľov.

3. Rozvoj destinačného manažmentu ako spôsobu systémového riadenia danej prírodnej lokality ako turistickej destinácie (resp. ako súčasti väčšej turistickej destinácie). Tento manažment by mala zastrešovať vhodná organizácia, ktorá by vytvárala podmienky pre rozvoj turizmu a koordinovala tie aktivity, ktoré presahujú pôsobnosť jednotlivých samospráv, zariadení či spoločností. V optimálnom prípade ide o organizáciu destinačného manažmentu, do určitej miery však stačí aj jednoduchšia forma, akou je združenie turizmu. Význam takejto organizácie pre turizmus v pralesoch spočíva v tom, že ako dôležitý hráč regionálneho rozvoja skôr či neskôr získa postavenie, vďaka ktorému bude môcť (spolu s inými relevantnými organizáciami, napr. správou príslušnej chránenej oblasti) presadzovať ochranu pralesov a hodnotných lesov, keďže tie sú cennou súčasťou regionálneho turistického produktu. Môže tiež určiť smerovanie marketingu a úlohu pralesov v rámci celkového produktu regiónu. V neposlednom rade môže vytvárať verejnú mienku o pralesoch a ich význame pre turizmus v regióne.